The objective of this paper is to compare the results of two distributed snow models based on different approach to snow accumulation and melt. Model WaSiM is based on the degree-day approach, while model UEB-EHZ is an energy-based model. Simulations in the mountain catchment of Jalovecký creek in winters 1989-2001 showed that both approaches can produce similar results. Model parametrization is more important than basic approach to snow accumulation and melt. Therefore, model UEB-EHZ which took into acccount influence of forest on radiation reduction and snow drift, performed better for the forest sites. The paper presents also brief overview of snow accumulation and melt modelling including calibration and verification of distributed models. Finally, it shows some outupts which can be provided by distributed snow models. and Príspevok je venovaný porovnaniu dvoch distribuovaných matematických modelov akumulácie a topenia snehu s rôznym prístupom k modelovaniu snehu. V horskom povodí Jaloveckého potoka boli hodnotené výsledky energeticky založeného modelu UEB-EHZ a modelu WaSiM, vychádzajúceho z metódy teplotného indexu pre zimy 1988/89 - 2000/2001. Porovnanie výsledkov oboch modelov ukázalo, že pokiaľ ide o základný prístup k modelovaniu topenia snehu (energetická bilancia alebo teplotný index), nemohli sme v danom povodí určiť, ktorý z nich viedol k lepším výsledkom. Väčší vplyv na simuláciu vodnej hodnoty snehu ako výber základného prístupu k modelovaniu akumulácie a topenia snehu, má parametrizácia konkrétneho modelu. V modeli UEB-EHZ bol napríklad čiastočne zahrnutý vplyv lesa na globálne žiarenie a podmienky ukladania snehu (drift). Preto bolo topenie snehovej pokrývky v lese týmto modelom simulované reálnejšie ako modelom WaSiM. Okrem porovnania výsledkov dvoch základných prístupov k modelovaniu akumulácie a topenia snehu v horskom povodí príspevok ukazuje aj niektoré výstupy, ktoré možno získať pomocou distribuovaného snehového modelu a stručne sa zaoberá diskusiou o kalibrácii a validácii takéhoto modelu.
Several alternative definitions of extreme events are proposed. As the first step a statistical analysis of daily precipitation measurement time series from the Hurbanovo SHMI Observatory and elaboration of potentially dangerous precipitation events is carried out. Then, combined characteristics based on daily temperature, daily air humidity and daily precipitation totals are computed. The drought index based on normalized deviations from long-term averages is defined. Alternatively, to define extreme events ''Data envelopment analysis'' (DEA) is employed with K-day periods of values of temperature, humidity and precipitation corresponding to decision making units. In this paper we have used the period of K = 10 days for both methodologies for identification of extreme events. The results of all definitions of extreme events are compared. and V článku navrhujeme niekoľko definícií extrémnych udalostí. Ako prvý krok je vypracovaná štatistická analýza denných úhrnov zrážok z observatória SHMÚ v Hurbanove, na základe ktorej označujeme extrémne udalosti. Následne počítame kombinované charakteristiky období sucha založené na denných údajoch teploty, vlhkosti vzduchu a denných úhrnoch zrážok. Index sucha je založený na normalizovaných odchýlkach od dlhodobých priemerov. Alternatívne definujeme extrémne udalosti na základe DEA analýzy, kde K-denné periódy teploty, vlhkosti a zrážok slúžia ako rozhodovacie jednotky. V tomto článku sme na identifikáciu extrémnych udalostí pre obe metodológie použili periódu K = 10 dní. Výsledky všetkých prístupov nakoniec porovnávame.