The Peak Over Threshold Method (POT) was used as an alternative technique to the traditional analysis of annual discharge maxima of the Danube River. The POT method was applied to a time-series of daily discharge values covering a period of 60 years (1931-1990) at the following gauge stations: Achleiten, Kienstock, Wien, Bratislava and Nagymaros. The first part of the paper presents the use of the POT method and how it was applied to daily discharges. All mean daily discharges exceeding a defined threshold were considered in the POT analysis. Based on the POT waves independence criteria the maximum daily discharge data were selected. Two theoretical log-normal (LN) and Log-Pearson III (LP3) distributions were used to calculate the probability of exceeding annual maximum discharges. Performance of the POT method was compared to the theoretical distributions (LN, LP3). The influence of the data series length on the estimation of the N-year discharges by POT method was carried out too. Therefore, with regard to later regulations along the Danube channel bank the 40, 20 and 10-year time data series were chosen in early of the 60-year period and second analysed time data series were selected from the end of the 60-year period. Our results suggest that the POT method can provide adequate and comparable estimates of N-year discharges for more stations with short temporal coverage. and Príspevok sa zaoberá analýzou extrémnych hydrologických udalostí na Dunaji metódou Peak Over Threshold (POT). Metóda POT sa používa ako alternatíva určovania N-ročných prietokov k metóde ročných maxím pri analýzach extrémnych hydrologických udalostí. Pre výskyt vrcholových prietokov sa zvyčajne predpokladá Poissonova distribúcia. Základnými vstupnými údajmi pre štatistickú analýzu sú 60-ročné časové rady priemerných denných prietokov a 60-ročné rady maximálnych ročných prietokov v nami zvolených staniciach: Achleiten, Kienstock, Viedeň, Bratislava a Nagymaros - za obdobie 1931-1990. Extrémne hydrologické udalosti na Dunaji boli analyzované metódou POT, ktorá zahŕňa všetky maximálne denné prietoky povodní za dané obdobie, presahujúce zvolenú prahovú hodnotu. Na zostavenie teoretickej čiary prekročenia boli vybrané dve teoretické rozdelenia pravdepodobnosti: logaritmicko-normálne rozdelenie (LN) a Pearsonovo rozdelenie III. typu (LP III). Druhým cieľom príspevku bolo analyzovať vplyv zmeny dĺžky časového radu na odhad N-ročných prietokov. V práci boli 60-ročné časové rady údajov skrátené na 40, 20 a 10-ročné rady. V závere sme porovnali a zhodnotili získané výsledky štatistických odhadov N-ročných prietokov vo zvolených staniciach. Z výsledkov analýzy vyplýva, že metóda POT dáva pomerne dobré odhady N-ročných prietokov aj pre krátke časové rady údajov.
The paper presents review of occurrence frequency of extreme hydrological events in a small agricultural basin in the flysh region over the period of 40 years (1964/65 - 2003/04). No human alterations were carried out in the basin over the period studied and hence influence of climatic changes on intensification of water cycle could be evaluated. Peaks over threshold (POT) method was applied separately to winter and summer hydrological events. In comparison with annual maximum series, all mean daily discharge values over a certain thresholds were taken into account for POT frequency analysis. The frequency of POT events has decreased in the past two decades (1984/85 - 1993/94 and 1994/95 - 2003/04). The results reveal that the most extreme values occurred in the 1964/65 - 1973/74 decade, mostly caused by summer rainfall. High event frequency also emerges in the 1974/75 - 1983/84 decade, especially in winter seasons as the consequence of snow melting. It is most likely that influence of climatic changes has not resulted yet in increase of occurrence frequency of POT events in the basin studied over the 40 years period. and Príspevok sa zaoberá frekvenciou výskytu extrémnych hydrologických udalostí na malom poľnohospodárskom povodí vo flyšovom pásme počas 40-ročnej periódy (1964/65-2003/04). Počas tohto obdobia nebolo povodie ovplyvnené významnými zmenami ľudskej činnosti a preto mohol byť zhodnotený vplyv klimatických zmien na intenzifikáciu hydrologického cyklu. POT metóda bola aplikovaná zvlášť pre zimné a letné hydrologické udalosti. V porovnaní so sériami ročných maxím, všetky priemerné denné prietoky nad určitou prahovou hodnotou boli zahrnuté do POT frekvenčných analýz. Frekvencia POT udalostí (nad zvolenou prahovou hodnotou) klesla v posledných dvoch dekádach (1984/85-1993/94 a 1994/95- 2003/04). Výsledky ukazujú, že najextrémnejšie hodnoty priemerných denných prietokov, spôsobené prevažne letnými prívalovými zrážkami sa objavili v dekáde 1964/65-1973/74. Vysoké hodnoty prietokov, spôsobené prevažne topením snehovej pokrývky sa vyskytli tiež v dekáde 1974/75-1983/84. Je nanajvýš pravdepodobné, že v študovanom povodí za obdobie 40-tich rokov klimatické zmeny nemali zatiaľ vplyv na zvyšovanie frekvencie extrémnych udalostí.
Substantial evidence shows that the frequency of hydrological extremes has been changing and is likely to continue to change in the near future. Non-stationary models for flood frequency analyses are one method of accounting for these changes in estimating design values. The objective of the present study is to compare four models in terms of goodness of fit, their uncertainties, the parameter estimation methods and the implications for estimating flood quantiles. Stationary and non-stationary models using the GEV distribution were considered, with parameters dependent on time and on annual precipitation. Furthermore, in order to study the influence of the parameter estimation approach on the results, the maximum likelihood (MLE) and Bayesian Monte Carlo Markov chain (MCMC) methods were compared. The methods were tested for two gauging stations in Slovenia that exhibit significantly increasing trends in annual maximum (AM) discharge series. The comparison of the models suggests that the stationary model tends to underestimate flood quantiles relative to the non-stationary models in recent years. The model with annual precipitation as a covariate exhibits the best goodness-of-fit performance. For a 10% increase in annual precipitation, the 10-year flood increases by 8%. Use of the model for design purposes requires scenarios of future annual precipitation. It is argued that these may be obtained more reliably than scenarios of extreme event precipitation which makes the proposed model more practically useful than alternative models.