Štúdia sa kriticky zaoberá diskurzívnymi aktivitami politikov a novinárov, ktorí slúžia ako modely pre imitáciu potvrdzovania, alebo naopak oponovania negatívnym stereotypom voči Rómom. Empiricky overuje tézu, že mediálny marketing politických strán zneužíva diskriminované a marginalizované skupiny na dosahovanie straníckych cieľov. Prostredníctvom kritickej systemickej lingvistiky analyzuje významové štruktúry predvolebného bilbordu, čím odhaľuje intencie komunikácie politickej strany s verejnosťou. Postupmi kritickej diskurzívnej analýzy mediálnych textov o anti-rómskom bilborde autorky identifikujú diskurzívne pozície rozmanitých aktérov, prípadne ich argumentačné stratégie, pričom kriticky reflektujú najmä asymetriu ich mediálnej prezentácie. Popisujú Diskuze / 401 sa spôsoby, akými parlamentná strana SNS implicitne (prostredníctvom bilbordu) a explicitne (vo svojich vyjadreniach) znevažuje celú etnickú skupinu. Z analýzy vyplýva, že hoci médiá uvádzajú názory rôznych diskurzívnych aktérov, v textoch chýba prezentácia argumentov, ktoré by pomohli širokej verejnosti pochopiť, prečo dehonestácia tejto stigmatizovanej skupiny je neprijateľná. Politické zneužívanie „rómskeho problému“ novinári demaskovali, avšak nevysvetlili negatívne dôsledky falošnej etnizácie nezamestnanosti, chudoby a verejnej dehonestácie Rómov., The study deals critically with discursive activities of politics and newspapermen which serve as models for imitation of confirmation or on the contrary of opposing the negative stereotypes against Roma. The thesis that the media marketing of political parties misuses the discriminated and marginalized groups for achieving the party goals is empirically verified. The meaning structures of pre-election billboard are analyzed by the means of critical systemic linguistics and thus reveals the intentions of communication of political party with the public. The authors identify the discursive positions of diverse participants, alternatively their argumentation strategies, and critically reflect especially the asymmetry of their media presentation by procedures of critical discursive analysis of media texts about the anti-Roma billboard. The ways how the parliament party SNS implicitly (through the billboard) and explicitly (in its statements) discredit the whole ethnic group are described. From the analysis follows that although media present the opinions of different discourse participants, the texts are lacking the presentation of arguments that could help the wide public to understand why the dehonestation of this stigmatized group is unacceptable. The political misuse of „Roma problem“ was unmasked by newspapermen but the negative consequences of false ethnic attribution of unemployment, poverty, and public dehonestation of Roma were not explained., Jana Plichtová, Vlasta Paholíková., and Obsahuje seznam literatury
Kniha Viktora Knappa Problém nacistické právní filozofie (první vydání 1947) je významným příspěvkem k porozumění povaze národně-socialistické (= NS) jurisprudence. Knapp správně tvrdí, že základním principem NS-teorie práva je tzv. teze spojení práva a morálky. Právo a morálka tvoří jednotu, takže plnění morálních povinností může být vynucované právem. To je už samo o sobě nebezpečná proti-liberální idea. V konečném důsledku totiž nacistický režim může svým občanům mocensky vnucovat vlastní koncepci dobrého života. Mnohem horší je však skutečnost, že nacisté zneužili morálku k ospravedlnění hrubě nemorálních praktik, včetně vyhlazování jiných národů. I morálka může být nemorální. Nacistická morálka je toho „dobrým“ příkladem. and Viktor Knapp’s book Problém nacistické právní filozofie (first edition 1947) is an important contribution to the understanding of the nature of national socialist (= NS) jurisprudence. Knapp rightly claims that the fundamental principle of NS-legal theory is the thesis of the necessary connection
between law and morality. Law and morality set up unity, therefore moral obligations can be enforced by means of law. This fact alone is a dangerous anti-liberal idea.Ultimately, this is how the nazi regime can impose its own conception of the good life on its citizens. Much worse, Nazis abused morality for justification of grossly immoral practices, including the extermination of other nations.Morality can be immoral as well. Nazi morality is a “good” example.