Výskyt životných udalostí je považovaný za jeden z rizikových faktorov suicidálneho správania. Predpokladá sa, že vzťah medzi suicidálnym správaním a životnými udalosťami nie je priamy, ale je mediovaný cez iné rizikové faktory, predovšetkým prežívanie beznádeje. Článok sa venuje vzťahu medzi životnými udalosťami a suicidálnym správaním so zameraním na dospelú populáciu a prehľadu výskumných zistení vzťahujúcich sa k vybraným životným udalostiam (interpersonálne udalosti, strata zamestnania a somatické ochorenie), ktoré sú v literature uvádzané ako najčastejšie predchádzajúce suicidálnemu správaniu. Ďalšia časť je venovaná spojitosti medzi suicidalitou, životným stresom, schopnosťami riešenia problémov a copingovými mechanizmami.
Plýtvání se vyskytuje v každém podniku, ve všech oblastech, proto je nutné, aby jej všichni pracovníci neustále aktivně vyhledávali, identifikovali a bylo následně odstraněno s cílem zvýšit produktivitu práce a snížit náklady. Výjimkou není ani zdravotnické zařízení, kde lze redukovat náklady pomocí vhodně nastavených interních standardů. Tento článek vás seznámí s první fází projektu Mapování životního cyklu interních standardů v nemocnicích, který byl vytvořen v rámci diplomové práce. Odkryje nedostatky v procesu tvorby interních standardů a v závěru poukazuje na jejich možná řešení., Wasting occurs in every company, in all areas, it is therefore necessary that all staff is constantly it actively looking for, identify, and was subsequently removed to increase productivity and reduce costs. The exceptions are not health care institutions, where you can reduce costs by using the appropriate set of internal standards. This article to introduce you the first phase of the project Mapping the life cycle of internal standards in hospitals, which was created in the framework of the master theses. Mapping reveals the shortcomings in the process of formation of internal standards and at the end points to their possible solutions., Radka Kejmarová, and Literatura
The qualitative research is focused on the population of women who had their first child after thirty (in the case of no influence of medical problems that should lead to their prior childlessness) and observes, with the aid of grounded theory, if the women consider their motherhood delayed and how they define the reasons, which caused their having a child at that age. The following paper summarizes some substantial findings from an actual research. As the research has shown, motherhood after thirty is defined by women as both delayed (they became a mother later, than they had primarily intended) and non-delayed (they had a child when they wanted it). The essential criterion for planning and timing of having a child in both cases is the negotiating among partners and (dis)agreement over motivations and expectations of men and women. In general, there is an evident influence of cultural and value changes on timing of motherhood in the Czech Republic, which implicates the change in traditional life cycle and emergence of the new life stage (c. among 20-30 years of life) when young adults remain childless.