Five soils from Slovakia (denoted ŽH, ŽHV, CH, CHN and PD) which differed with respect to organic matter and clay content, were selected for kinetic and equilibrium studies of chlorotoluron sorption. First- and second-order kinetic equations were used for description of differences in chlorotoluron sorption rates in studied soils. Chlorotoluron sorption rate could be better expressed by second-order kinetic equation. Comparing rate constant values of first-order sorption k1 and initial sorption rate values v0 of second-order, the same order in decrease of sorption rate was obtained: v(ŽHV) > v(CHN) > v(ŽH) > v(CH) > v(PD). The experimental sorption isotherms fitted very well with the Freundlich and the Henry?s (linear) isotherm. Freundlich coefficients KF for ŽH, ŽHV, PD, CHN and CH soils were 10.96, 8.21, 6.36, 6.58 and 6.63 ?g g-1 (cm3 ?g-1)N, respectively. KD values for chlorotoluron sorption by ŽH, ŽHV, PD, CHN and CH soils were 16.62, 14.91, 10.39, 9.6 and 7.36 cm3 g-1, respectively. Sorption increased with increasing clay content (?0.002 mm (%), R2 = 0.855) and organic carbon content (Cox [%], R2 = 0.703). Results of laboratory trials suggested that studied agricultural soils served as a relatively efficient purifying filters through the sorption in soils. Therefore, extensive penetration of chlorotoluron into the groundwater shouldn't be very high. and Pri laboratórnom štúdiu rýchlosti sorpcie a sorpčných izoteriem chlortoluronu sme použili päť vzoriek pôd (s označením ŽH, ŽHV, CH, CHN a PD) s rozdielnym obsahom organického uhlíka a ílových častíc. Rýchlosť sorpcie chlortoluronu v pôdach sme opísali rýchlostnou rovnicou reakcie prvého a druhého poriadku. Experimentálne získané časové závislosti sorbovaného množstva chlortoluronu vyhovovali rýchlostnej rovnici reakcie druhého poriadku. Na základe hodnoty rýchlostnej konštanty k1 reakcie prvého poriadku a hodnoty počiatočnej rýchlosti sorpcie v0 podľa reakcie druhého poriadku sme zistili takéto poradie v poklese rýchlosti sorpcie chlortoluronu pre všetky vzorky pôd: v(ŽHV) >v(CHN) >v(ŽH) >v(CH) > >v(PD). Experimentálne určené adsorpčné izotermy chlortoluronu sme vyhodnotili Freundlichovou a Henryho adsorpčnou izotermou. Zistili sme nasledujúce hodnoty koeficienta KF sorpcie chlortoluronu pôdami ŽH, ŽHV, PD, CHN a CH: 10,96; 8,21; 6,36; 6,58 a 6,63 µg g-1 (cm3 µg-1) N . Distribučné koeficienty KD sa pohybovali v rozmedzí od 16,62; 14,91; 10,39; 9,71 až do 7,36 cm3 g-1. Koeficient KF koreloval s obsahom ílovej frakcie (R2 = 0,855) a obsahom organického uhlíka (R2 = 0,703). Laboratórny výskum ukázal, že uvedené poľnohospodárske pôdy môžu v dôsledku silnej sorpcie relatívne účinne zabraňovať prenikaniu chlortoluronu pôdnym profilom.
Sorption of herbicides (acetochlor, atrazine, 2,4-D-DMA, chlorotoluron, MCPA and trifluralin) in six soils was evaluated. Among herbicides studied, dissociable herbicides (MCPA and 2,4-D-DMA) were the least sorbed, whereas nonionic herbicides were the most sorbed (acetochlor < chlorotoluron < trifluralin). The distribution coefficient values KD and equilibrium sorbed amounts positively correlated with soil organic carbon content for all herbicides except MCPA. Moreover, all herbicides except MCPA were the most sorbed in the Vertisoil (SA) with relatively high content of expanding clay minerals in proportion to organic carbon content. Organic carbon - water distribution coefficient values KOC for each herbicide showed a smaller variation among soils used except the SA soil than distribution coefficients KD. To estimate potential risk of groundwater contamination by herbicides investigated, measured KOC and treshold GUS values (Groundwater Ubiquity Score) were used to calculate half-lives t1/2 that would rank herbicides as potentially hazardous and non-hazardous. Comparison of calculated t1/2 values to published was found that atrazine and MCPA could be considered hazardous herbicides, trifluralin non-hazardous herbicide and acetochlor, 2,4-D and chlorotoluron could be hazardous or non-hazardous, depending on soil type. Presented analysis was also in line with risk assessment of groundwater contamination according to EPA (Environmental Protection Agency) criterion. and Referát prináša výsledky výskumu sorpcie herbicídov (acetochlór, atrazín, 2,4-D-DMA, chlórtoluron, MCPA a trifluralín) v šiestich poľnohospodárskych pôdach. V rámci sledovaných herbicídov najnižšie rovnovážne sorbované množstvá v pôdach boli zistené pre disociovateľné herbicídy (MCPA a 2,4-D-DMA) a najvyššie pre nepolárne herbicídy (acetochlór < chlórtoluron < trifluralín). Ukázalo sa, že s rastúcim podielom organického uhlíka v použitých pôdach sa priamo úmerne zvyšuje rovnovážne sorbované množstvo sledovaných herbicídov s výnimkou MCPA. Navyše, všetky herbicídy okrem MCPA sa najlepšie sorbovali v pôde smonica (SA) s relatívne vysokým podielom expandujúcich ílových minerálov v pomere k obsahu organického uhlíka. V rámci použitých pôd s výnimkou pôdy smonica (SA) boli rozdiely medzi zistenými hodnotami rozdeľovacích koeficientov normalizovaných na podiel organického uhlíka KOC pre daný herbicíd výrazne nižšie ako rozdiely medzi rozdeľovacími koeficientami KD. Na posúdenie potenciálneho rizika kontaminácie podzemných vôd skúmanými herbicídmi boli využité stanovené KOC a hraničné hodnoty ukazovateľa GUS (riziko výskytu organickej látky v podzemných vodách), z ktorých sa vypočítali žiadané polčasy rozkladu t1/2. Porovnaním vypočítaných t1/2 s publikovanými v literatúre sa dospelo k záveru, že atrazín a MCPA možno považovať za rizikové herbicídy vo všetkých pôdach, trifluralín za herbicíd bez rizika a acetochlór, 2,4-D a chlórtoluron za rizikové alebo bez rizika v závislosti od pôdneho typu. Uvedená analýza sa zhodovala aj s analýzou možného rizika kontaminácie podľa kritérií EPA.
This study is dedicated to laboratory investigation of sorption behavior of polycyclic aromatic hydrocarbons in soils under equilibrium and non-equilibrium conditions. Six soils from Slovakia with different organic carbon fraction (fOC = 0.0048-0.0241), clay fraction (fCM = 0.006-0.372) and mineralogical composition of clays were used for determination of naphthalene, acenaphthene, fluorene, phenanthrene and pyrene sorption isotherms. Impact of sorption contact time on sorption behavior of studied PAHs was evaluated by measured distribution relationships S(t) vs. C(t) for naphthalene, phenanthrene and pyrene in one soil sample at contact time of 2 hours, 1 day, 2 days (3 for pyrene) and 21 days. The experimental sorption isotherms were nonlinear and fitted very well with the Freundlich adsorption isotherm: S = KFCe N over a range of used aqueous phase PAH concentrations. The more detailed analysis of results showed that soil organic carbon was predominant sorbent in the sorption of investigated polycyclic aromatic hydrocarbons from aqueous solution by soils, although it was found that sorption behavior of PAH compounds in soils was significantly affected by smectites when organic carbon/smectite ratio was roughly below 0.1 (fOC/fsmectite ~0.1). The results also showed that average distribution coefficient KD values and the normalized to organic car-bon content KOC of studied PAH compounds, despite observed nonlinear sorption, were comparable with their values earlier published in the literature and were dependent on their molecular properties: hydrophobicity expressed as KOW and water solubility SW. All observed distribution relationships for contact times used fitted to a power function reflecting non-equilibrium conditions: S(t) = kF(t)C(t) n(t) . The data indicate significant increase in sorption of naphthalene between 2 h and 1 d, phenanthrene between 2 h and 2 d and pyrene at interval of 2 h to 21 d. This observation suggests that more hydrophobic PAH compounds exhibit slower sorption kinetics than less hydrophobic compounds like naphthalene. Observed changes in sorption of PAHs studied as contact time increased indicate that literature KD and KOC values for many organic compounds can be significantly underestimated as were measured over short periods (≤ 1 d) because short periods not need always represent equilibrium conditions during realized batch experiments. and Štúdia sa venuje laboratórnemu výskumu sorpcie polycyklických aromatických uhľovodíkov v pôdach v rovnovážnych a nerovnovážnych podmienkach. Na stanovenie rovnovážnych sorpčných izoteriem naftalénu, acenafténu, fluorénu, fenantrénu a pyrénu sme použili šesť vzoriek pôd s rozdielnym podielom organického uhlíka (fOC = 0,0048-0,0241), ílovitej frakcie (fCM = 0,006-0,372) a odlišným mineralogickým zložením ílovitej frakcie. Vplyv času na sorpčné správanie študovaných PAU bol sledovaný pomocou experimentálne stanovených závislostí S(t) od C(t) pre naftalén, fenantrén a pyrén a jednu vzorku pôdy v čase 2 hodiny, 1 deň, 2 dni (3 pre pyrén) a 21 dní. V rozsahu použitých koncentrácií PAU vo vodnom roztoku mali získané rovnovážne sorpčné izotermy nelineárny tvar a veľmi dobre vyhovovali Freundlichovej adsorpčnej izoterme: S = KFCe N . Detailnejší rozbor dosiahnutých výsledkov ukázal, že organický uhlík má najväčší vplyv na rovnovážne sorbované množstvo jednotlivých PAU v pôdach, aj keď od určitého podielu ílovitej frakcie, zvlášť smektitov môže byť sorpčné správanie PAU výrazne ovplyvnené práve prítomnými smektitmi. Tento vplyv sa začína prejavovať pri hodnote pomeru organického uhlíka k smektitom približne 1 : 10 alebo pri pomere fOC/fsmektit ~0,1. Výsledky tiež ukázali, že aj napriek pozorovanej nelineárnej sorpcii priemerné hodnoty koeficientov rozdeľovacích (KD) a normalizovaných na podiel organického uhlíka KOC sú porovnateľné s hodnotami publikovanými v literatúre a záviseli od molekulových vlastností PAU: od miery hydrofóbnej povahy vyjadrenej rozdeľovacím koeficientom v sústave n-oktanol-voda KOW a rozpustnosti vo vode SW. Všetky pozorované závislosti S(t) od C(t) v jednotlivých časoch vyhovovali rovnici mocninovej funkcie v tvare: S(t) = kF(t)C(t) n(t) . Namerané výsledky poukazujú na významný nárast v sorbovanom množstve naftalénu v intervale 2 hod až 1 deň, fenantrénu v čase medzi 2 hod až 2 dňami a pyrénu v intervale 2 hod až 21 dní. Toto zistenie naznačuje, že na dosiahnutie rovnováhy hydrofóbnejších PAU je potrebný dlhší čas ako u menej hydrofóbnych. Uvedená štúdia tiež ukazuje, že mnohé publikované hodnoty KD a KOC rôznych organických látok v literatúre môžu byť výrazne podhodnotené, pretože boli namerané v krátkom čase (≤ 1 deň), ktorý nemusí vždy reprezentovať rovnovážne podmienky počas realizácie sorpčných experimentov.
The paper presents the results of analysis of temporal and spatial changes of snow water equivalent (SWE) in the mountain basin of the upper Hron River over 40 hydrological years. Spatial distribution of SWE was simulated with the WaSiM model. Measured as well as simulated data indicated despite large temporal variations of SWE, the period since the mid-1980-ties seems to have less snow than the previous decades. Simulations indicated pronounced decrease of SWE in the southern part of the basin. Changes of SWE in the highest mountains were not so pronounced. The analysis of previous decades is considered to be the first step in the assessment of impacts of expected climate changes in the future. and Príspevok je venovaný analýze časových a priestorových zmien vodnej hodnoty snehovej pokrývky v povodí horného Hrona za obdobie 40 rokov (hydrologické roky 1962-2001). Priestorové rozdelenie vodnej hodnoty snehu bolo simulované modelom WaSiM. Napriek veľkej variabilite vodnej hodnoty merané aj simulované údaje ukazujú, že od polovice 80-tych rokov 20. storočia došlo v povodí k poklesu vodnej hodnoty snehu. Výsledky simulácie priestorového rozdelenia vodnej hodnoty poukazujú na výrazný pokles najmä v južnej časti povodia. Zmeny vodnej hodnoty v najvyšších častiach povodia v jeho severnej oblasti neboli také dramatické. Analýza časových a najmä priestorových zmien vodnej hodnoty snehu za posledné dekády je prvým krokom pri odhade dopadu možnej zmeny klímy na budúce zmeny snehovej pokrývky.
High amounts of precipitation are temporarily stored in high-alpine snow covers and play an important role for the hydrological balance. Stable isotopes of hydrogen (δ2H) and oxygen (δ18O) in water samples have been proven to be useful for tracing transport processes in snow and meltwater since their isotopic ratio alters due to fractionation. In 18 snow profiles of two snowfall seasons, the temporal and spatial variation of isotopic composition was analysed on Mt. Zugspitze. The δ18O and δ2H ranged between –26.7‰ to –9.3‰ and –193.4‰ to –62.5‰ in 2014/2015 and between –26.5‰ to –10.5‰ and –205.0‰ to –68.0‰ in 2015/2016, respectively. Depth-integrated samples of entire 10 cm layers and point measurements in the same layers showed comparable isotopic compositions. Isotopic composition of the snowpack at the same sampling time in spatially distributed snow profiles was isotopically more similar than that analysed at the same place at different times. Melting and refreezing were clearly identified as processes causing isotope fractionation in surficial, initial base or refrozen snow layers. For the future, a higher sampling frequency with detailed isotopic composition measurements during melt periods are recommended to improve the understanding of mass transport associated with snowmelt.
Serious attention is paid today to the problems of landscape regionalization with respect to its hydrological response. The quantification and the spatial pattern of soil drought indicators (SDI) are considered crucial for a correct hydrological zonation of agricultural lands with regard to water-related phenomena of practical importance, such as drought risk, runoff generation and soil erosion. The paper deals with regional estimation of hydrolimits (field capacity, point of limited availability, wilting point) and water storage capacity (expressed as the difference between the field capacity and the wilting point) of the root zone of agricultural landscape and their interpretation as potential soil drought indicators (SDI). A spatial and pedotransfer approach was applied to the region of the Záhorská nížina Lowland. Relevant outputs (parameters of soil water retention curves) were derived from the data of the Comprehensive Agricultural Soil Survey digital database (KPP DB) using pedotransfer functions (Rosetta model). A spatial processing of model outputs to the form of the regional maps of SDI was performed using GIS tools. SDI were then quantitatively evaluated for (i) individual textural soil units and (ii) individual pedo-ecological regions of Záhorská nížina Lowland respectively. Water storage capacity of soil represents the maximum volume of long-term available water in the effective root zone of cultural crops. To be used as soil-drought indicator, the water storage capacity data should always be interpreted in combination with information about the water contents related to the field capacity and the wilting point. Generally, it is assumed that spatial pattern of SDI is closely related to the soil textural units, while in the case of Záhorská nížina Lowland the segmentation of the landscape to pedo-ecological regions is considered inadequate from hydrological point of view. and V súčasnosti je v kruhoch hydrológov venovaná veľká pozornosť problematike regionalizácie krajiny z hľadiska jej hydrologickej odozvy. Kvantifikácia indikátorov pôdneho sucha (SDI) a poznanie ich priestorovej variability sú kľúčové pre korektné delenie poľnohospodársky využívaných pôd na zóny vo vzťahu k hydrologickým javom s praktickým významom, ako sú sucho, tvorba odtoku a pôdna erózia. Príspevok sa v regionálnej mierke zaoberá odhadom hydrolimitov (poľnej vodnej kapacity, bodu zníženej dostupnosti, bodu vädnutia) a vododržnej kapacity (ako rozdielu v obsahu vody medzi poľnou vodnou kapacitou a bodom vädnutia) koreňovej vrstvy pôd v poľnohospodárskej krajine a ich interpretáciou ako potenciálnych indikátorov pôdneho sucha. Pedotransférový prístup bol využitý pre priestorové spracovanie SDI v rámci regiónu Záhorskej nížiny. Relevantné výstupy (parametre vlhkostných retenčných kriviek) boli odvodené z údajov digitálnej databázy Komplexného prieskumu poľnohospodárskych pôd (KPP DB) využitím pedotransférového modelu Rosetta. Výstupy z modelu boli priestorovo spracované do podoby regionálnych máp indikátorov pôdneho sucha s využitím nástrojov GIS a následne kvantitatívne zhodnotené pre (i) jednotlivé pôdne druhy a (ii) jednotlivé pedo-ekologické regióny Záhorskej nížiny. Vododržná kapacita pôdy reprezentuje maximálny objem vody v koreňovej vrstve pôdy dlhodobo prístupnej pre kultúrne plodiny. Údaje o vododržnej kapacite pôd musia byť pre účel stanovenia potenciálu pôdy z hľadiska jej ohrozenosti suchom (teda ako indikátor pôdneho sucha) interpretované vždy v kombinácii s informáciou o obsahoch vody zodpovedajúcich poľnej vodnej kapacite a bodu vädnutia. Všeobecne možno konštatovať, že priestorová distribúcia indikátorov pôdneho sucha je úzko zviazaná s prirodzenou variabilitou pôdnych druhov, kým segmentácia územia podľa pedo-ekologických regiónov je v prípade regiónu Záhorskej nížiny z hydrologického hľadiska nedostačujúca.
The most frequently used instrument for measuring velocity distribution in the cross-section of small rivers is the propeller-type current meter. Output of measuring using this instrument is point data of a tiny bulk. Spatial interpolation of measured data should produce a dense velocity profile, which is not available from the measuring itself. This paper describes the preparation of interpolation models. Measuring campaign was realized to obtain operational data. It took place on real streams with different velocity distributions. Seven data sets were obtained from four cross-sections varying in the number of measuring points, 24-82. Following methods of interpolation of the data were used in the same context: methods of geometric interpolation arithmetic mean and inverse distance weighted, the method of fitting the trend to the data thin-plate spline and the geostatistical method of ordinary kriging. Calibration of interpolation models carried out in the computational program Scilab is presented. The models were tested with error criteria by cross-validation. Ordinary kriging was proposed to be the most suitable interpolation method, giving the lowest values of used error criteria among the rest of the interpolation methods.
Areas of the Last Glaciation in northern Poland differ widely as to the conditions controlling the formation of river runoff and solute loads. The aim of the research was to identify chief mechanisms of stream alimentation in this area depending on the scale of a catchment. The analysis rested on data from hydrochemical profiling. Three types of systems were found to occur: in spring-head catchments with areas of the order of 10-2 km2, in small catchments (100 km2), and in medium-sized ones (101-102 km2). The first is connected with the mixing of soil- and groundwater, the second, with the mixing of waters from relatively homogeneous subcatchments, and the third, with the mixing of groundwater from various water-bearing horizons. In headwater catchments, river waters reach a new physico-chemical equilibrium at a distance of 20-40 m; in small catchments, two nested autocorrelation structures (150 and 400 m) reflect the sequence of land cover changes and distances between main tributaries; in medium-sized catchments, river waters demonstrate similarity at a distance of between 300 and 450 m and 1.2 km; it is controlled by the sequence of successive valley reaches of different origins (melt-out basins & ravines).The reported analysis justifies the hypothesis that in the areas of northern Poland covered by the Last Glaciation it is possible to identify the zones and forms of channel alimentation on the basis of hydrochemical interpretation of runoff recorded in gauging profiles only in the case of small catchments no larger than n n x 10 0 km2. In larger catchments, it is only possible to differentiate between ''new water'' (direct fall of precipitation on the channel and the overland flow) and ''old water'', composed of a mixture of soil water and the alimentation from various water-bearing horizons. and V oblastiach severného Poľska ovplyvnených posledným zaľadnením existujú veľmi rozdielne podmienky tvorby odtoku a vyplavovania rozpustených látok. Cieľom nášho výskumu bolo identifikovať hlavné mechanizmy prítokov vody do povrchových tokov v tejto oblasti s ohľadom na mierku povodia. Analýza bola založená na údajoch z hydrochemického profilovania. Boli zistené tri typy systémov: pramenné oblasti s plochou rádu do 10-2 km2 , malé povodia (100 km2 ) a stredné povodia (101 -102 km2 ). V prvom systéme pri tvorbe odtoku dominuje miešanie pôdnej a podzemnej vody, v druhom miešanie vôd z relatívne homogénnych subpovodí, v treťom miešanie podzemnej vody z rôznych vodonosných vrstiev. V pramenných oblastiach nadobúda voda v riekach novú fyzikálno-chemickú rovnováhu vo vzdialenosti 20-40 m. V malých povodiach boli zistené dve nadväzujúce autokorelačné štruktúry (150 a 400 m), ktoré odrážajú postupnosť zmien pokrytia územia a vzdialeností medzi hlavnými prítokmi. V stredne veľkých povodiach voda v riekach poukazuje na podobnosť v mierke medzi 300 a 450 m a 1,2 km. Táto podobnosť je daná postupnosťou nadväzujúcich úsekov dolín rôzneho pôvodu (povodia modelované vodou z topiaceho sa ľadovca, resp. strže). Analýzy potvrdzujú hypotézu, že v oblastiach severného Poľska zasiahnutých posledným zaľadnením možno pomocou hydrochemickej interpretácie meraného odtoku identifikovať zóny a formy prítoku vody do tokov iba v malých povodiach nie väčších ako n × 10 0 km2 . Vo väčších povodiach sa dá odlíšiť iba ''nová voda'' (zrážky spadnuté priamo na povrch riečnej siete a povrchový odtok) a ''stará voda'' (zmes pôdnej vody a príspevku z rôznych vodonosných vrstiev).
In grasslands where organic and inorganic resources are alternating at scales of individual plants, the transient character is given to certain wetting properties of soil, which then become highly variable both in space and in time. The objective of presented study was to study wetting pattern within two soil horizons at 5-cm and 10-cm depths respectively and to examine how the wetting patterns relate to hydraulic conductivity determined by Minidisc infiltrometer at suction -2 cm, K(-2 cm). This characteristics is implicitly independent on antecedent soil water content (SWC) since it relates to steady infiltration phase but can be influenced by present soil water repellency (SWR). Field measurements were performed on July 27-28, 2010 on the grassland experimental site located near the village Sekule in Southwest Slovakia. The water drop penetration time (WDPT), SWC and tension Minidisc infiltration measurements were carried out on the 0.64 m2 plot in a regular 8 x 8 grid. The results showed that SWR and SWC influence each other and cause correlation between spatial patterns of studied soil wetting characteristics and between characteristics measured at the two soil depths. Further, it was found out, that calculation of K(-2 cm) according to Zhang may cause apparent correlation of K(-2 cm) with antecedent SWC, which is the artificial effect of sorptivity parameter in the equation on steady stage of infiltration process. This pseudocorrelation has disappeared after adopting of Minasny and McBratney (2000) approaches by calculation of K(-2 cm).
Soil compaction in agricultural areas inhibits plant root growth through increased mechanical resistance, altered water and nutrient supply. The main objective of this study was to evaluate spatial distribution of roots and its effect on water uptake of maize grown on field with subsoil compaction. Two treatments were examined: complex melioration consisting of deep loosening in combination with drainage and control without applied meliorations. Root observations were conducted on vertical and superposed horizontal planes covered with a 2 cm grid short after silking. Root distributions expressed as index of density and/or dry mass density were estimated down to 1m soil depth and with a distance to a plant base. For analysis of root distribution pattern on the horizontal planes, a Variance to Mean Ratio (VMR) test was applied. Soil water monitoring were conducted during the vegetation period. On the vertical planes, root densities were similar in the topsoil of both treatments, but the results were significantly higher in the subsoil of the meliorated one showing deeper allocation of root density. In contrast, the control had more squares with lots of roots (i.e. higher indexes) just at the top- subsoil boundary owing to bunching of roots in macropores. The horizontal planes in the control generally consisted larger areas without visible roots and thus great distances for water and nutrient transmission, especially in the subsoil. The estimated VMR also pointed toward different levels of root clustering. Consequently, an inhibited water extraction from the subsoil in the control, a delay in crop ontogenesis and a less biomass production was established during the observed period. and Zhutnenie poľnohospodárskej pôdy bráni rastu koreňov; je to spôsobené zvýšeným mechanickým odporom pôdy, a zníženým prítokom vody a živín. Cieľom tejto štúdie je zhodnotenie priestorovej variability koreňov, ich vplyvu na odber vody koreňmi kukurice na poli so zhutnenou podorničnou vrstvou. Boli hodnotené dva spôsoby obrábania: komplexná meliorácia pozostávajúca z hlbokého podrývania v kombinácii s drenážou a obrábanie (kontrola) bez melioračných zásahov. Identifikácia rozdelenia koreňov bola vykonaná vo vertikálnych a horizontálnych rovinách s 2-cm sieťou, krátko po metaní. Rozdelenie koreňov bolo vyjadrené ako index hustoty alebo ako hustota suchej biomasy koreňov do hĺbky 1 m; v horizontálnom smere až k susedným rastlinám. Bol použitý test ''Variance to Mean Ratio'' (VMR) na určenie rozdelenia koreňov v horizontálnom smere počas vegetačného obdobia. Hustota koreňov vrchnej vrstvy pôdy vo vertikálnej rovine bola podobná pre obidve varianty, ale pre meliorovanú pôdu boli hodnoty hustoty koreňov v podloží podstatne vyššie a korene zasahovali hlbšie. Ako protiklad, na kontrolnom pozemku bolo viac štvorcov s mnohými koreňmi (t.j. vyššie indexy) práve na hranici orničnej a podorničnej vrstvy, pre enormný rast koreňov v makropóroch. V horizontálnej rovine tento kontrolný pozemok obsahoval veľké oblasti bez viditeľných koreňov, a to znamená veľké vzdialenosti pre prenos vody a živín v podorničnej vrstve. Výsledky aplikácie VMR naznačujú tiež rozdielne úrovne zhlukov koreňov. Z toho vyplýva znížený odber vody koreňmi rastlín na kontrolnom pozemku, ako aj pomalšia ontogenéza a nižšia produkcia biomasy, ktorá bola identifikovaná počas sledovaného obdobia.