Human figure drawing test as a psychodiagnos-tic method has been used for almost 100 years. During this period it has gained its supporters and opponents. The human figure drawing test can be approached in several ways that have his-torically developed. The aim of this work is to present interpretative paradigms (complex eval-uation systems), which have different theoretical backrounds as well as ways of interpreting the results. Each of the approaches – performance based, projective, global, dynamic and typologi-cal – is presented by the main representatives, by the basic ideas behind their origin, manners of evaluation, but also by critical evaluation based on researches – pointing to perspectives and limits. and Kresba ľudskej postavy ako psychodiagnos-tická metóda je používaná takmer 100 rokov a za toto obdobie si získala svojich zástancov aj odporcov. K testu kresby ľudskej postavy je možné pristupovať viacerými spôsobmi, ktoré sa historicky vyprofilovali. Cieľom tejto práce je prezentovať interpretačné paradigmy (kom-plexné hodnotiace systémy), ktoré majú odlišné teoretické východiská ako aj spôsoby interpretá-cie výsledkov. Každý z prístupov – výkonový, projektívny, globálny, dynamický a typologic-ký – je prezentovaný hlavnými predstaviteľmi, s uvedením základných myšlienok stojacich na pozadí ich vzniku, spôsobom vyhodnotenia, ale aj kritického zhodnotenia opierajúc sa o realizo-vané výskumy – s poukázaním na perspektívy a limity.
Objectives. The aim of the study was to highlight the specific features in the “gentleman and dog” drawings of children with hearing impairment who experience problems with verbalization. Sample and setting. The primary sample was 53 preschool children with hearing impairment. The design of the research was mixed. The drawings were qualitatively analysed with an enumeration of character frequency. The hypotheses were verified by a two-factor analysis and a two-sample T-test. Hypotheses. H1 There is no relation between the level of intelligence and the drawing. H2 There is no relation between the drawing and the sex of the child. H3 There is no relation between the drawing and the age of the child. H3 There is no relation between the drawing and the hearing impairment of the parents. Statistical analysis. There was a correlation between the results in the IQ test and the raw scores of the gentleman drawing at the level of 0.05 and the IQ test results and the raw scores of the dog drawing at level 0.01. The relationship between the sex, age, and level of the gentleman drawing has not been established. In the case of dog drawing, a statistically significant effect on the significance level of 0.05 only for sex (F (1, 48) = 6.15, p = 0.02) was demonstrated. In the event of the influence of the hearing impairment of parents on the child drawing, a statistically significant relationship was not supported. Results. Drawings of “gentleman and dog” of children with hearing impairment show signs of a lower developmental level by one to two years compared to hearing peers. Limits of the study. From the point of view of statistical processing requirements, the number of respondents may be considered to be limiting, but this is 80% of the selected population. and Cíl. Cílem studie bylo poukázat na specifické znaky v kresbách „pán a pes“ u dětí se sluchovým postižením, u kterých se vyskytují problémy s verbalizací. Vzorek a uspořádání. Základním vzorkem bylo 53 dětí předškolního věku se sluchovým postižením. Design výzkumu byl smíšený. Kresby byly kvalitativně analyzovány s výčtem četnosti znaků. Hypotézy. H1 Mezi úrovní inteligence a kres- bou pána a psa neexistuje souvislost. H2 Mezi kresbou pána a psa a pohlavím dítěte neexistuje souvislost. H3 Mezi kresbou pána a psa a věkem dítěte neexistuje souvislost. H3 Mezi kresbou pána a psa a sluchovou vadou rodičů neexistuje souvislost. Statistická analýza a výsledky. Hypotézy byly ověřeny dvoufaktorovou analýzou rozptylu a dvouvýběrovým t-testem. Byly zjištěny korelace mezi výsledky v IQ testu a hrubými skóry kresby pána na hladině 0,05 a výsledky IQ testu a hrubými skóry kresby psa na hladině 0,01. Vztah mezi pohlavím, věkem a úrovní kresby pána se neprokázal. V případě kresby psa se projevila statisticky významná souvislost na hladině významnosti 0,05 pouze u pohlaví (F (1, 48) = 6,15, p = 0,02). V případě vlivu sluchové vady matky nebo otce na dětskou kresbu pána a na kresbu psa se neprokázal statisticky významný vztah. Závěr. Kresby „pán a pes“ dětí se sluchovým postižením vykazují ve srovnání s kresbami slyšících dětí znaky na nižší vývojové úrovni o jeden až dva roky. Limity studie. Z hlediska požadavků na statistické zpracování může být za limitující považován počet respondentů, jedná se však o 80 % vybrané populace.
Rýchlo sa šíriaca pandémia ochorenia Covid-19 ovplyvnila všetky aspekty každodenného života ľudí po celom svete. Spôsobila negatívne dopady pre celú spoločnosť, avšak vysoké obavy vyvoláva najmä u onkologických pacientov, u ktorých je v dôsledku onkologického ochorenia a jeho liečby prítomné zvýšené riziko komplikácií a úmrtnosti v prípade nákazy koronavírusom. Súbežne s klinickým rizikom je potrebné venovať pozornosť aj psychologickým rizikám pandémie, najmä čo sa týka nárastu emocionálneho stresu, úzkosti, depresie a osamelosti u týchto pacientov. Do dnešného dňa je k dispozícii iba obmedzený počet štúdií podrobne skúmajúcich potenciálne psychologické dopady pandémie Covid-19 u pacientov s diagnostikovanou rakovinou. Tento naratívny prehľad syntetizuje doposiaľ dostupné poznatky zahrňujúce pandemické bariéry pre onkologickú starostlivosť pacientov, ako aj obavy v dôsledku pandémie a ich následný psychosociálny vplyv na kvalitu života v obzvlášť rizikovej skupine onkologických pacientov. Štúdia tiež poukazuje na niektoré možnosti starostlivosti o pacientov počas súčasnej pandémie, využiteľné aj v prípade budúcich pandémií, či v postpandemickom období. Prehľad týchto poznatkov môže poskytnúť bližší obraz psychologického dopadu pandémie Covid-19 na kvalitu života pacientov s onkologickým ochorením a umožniť lepšie porozumieť ich obavám i celkovému prežívaniu. and The rapidly spreading of COVID-19 pandemic has affected all aspects of people's daily lives around the world. It has negative impact on society, a matter of great concern, especially for cancer patients. They are at increased risk of complications and mortality from coronavirus infection due to cancer and its treatment. Alongside the clinical risk, attention should be also paid to the psychological risks of the pandemic, especially regarding the increase in emotional stress, anxiety, depression and loneliness in patients. To date, there are only a limited number of studies examining the potential psychological effects of the COVID-19 pandemic on cancer patients. This narrative review synthesizes available findings including pandemic barriers to cancer care, as well as pandemic concerns and their subsequent psychosocial impact on quality of life in a particularly high-risk group of cancer patients. It highlights some of the care options for patients during the current pandemic, that can be used in case of future pandemics or in the post-pandemic period. An overview of these findings can provide a closer look of the psychological impact of the COVID-19 pandemic on the quality of life of cancer patients and provide a better understanding of their concerns and overall well-being.
Primárnym cieľom výskumnej štúdie bola kvalitatívna analýza pokračujúcich väzieb u žien po strate partnera. Ďalšími cieľmi bola analýza kvality vzťahu s partnerom pred stratou a analýza rituálov využívaných po strate. Výskumný súbor tvorilo 10 žien po strate partnera v období neskorej dospelosti až staroby. Vek participantiek sa pohyboval v rozmedzí od 56 do 83 rokov (M = 71,4 rokov; SD = 3,07), dĺžka vzťahu s partnerom sa pohybovala od 32 do 59 rokov (M = 46,9 rokov; SD = 8,6) a uplynulý čas od straty partnera sa pohyboval v rozmedzí od 9 mesiacov do 10 rokov, 4 mesiacov (M = 47,5 mesiaca; SD = 11,26). Údaje boli získané pološtrukturovanými rozhovormi, ktorých cieľom bolo hlbšie preskúmanie prežívania ovdovených participantiek. Na analýzu dát bola použitá metóda konsenzuálneho kvalitatívneho výskumu. Výsledkom analýzy údajov boli 3 domény: Formy pokračujúcich väzieb u vdov po strate partnera, Formy rituálov u vdov po strate partnera, Pozitívne a negatívne vnímané aspekty kvality vzťahu. Na základe získaných dát bol popísaný typický prípad prežívania väzieb k partnerovi u ovdovených žien. Formy pokračujúcich väzieb sú rôznorodé, môžu mať charakter pozitívnych, ambivalentných, ale aj negatívne prežívaných väzieb. Môžu byť pokračovaním rôznych aspektov vzťahu, ktorý existoval pred stratou, pričom ponúkajú nové možnosti, ktorými sa vzťah môže meniť alebo napredovať. Výsledky sú interpretované a diskutované s predchádzajúcimi výskumnými zisteniami. and The primary aim of this research study was a qualitative analysis of continuing bonds in women after the loss of a partner. The sub-goals were to analyse the quality of the pre-death relationship with a partner and to analyse the rituals used during the grieving process. The research sample consisted of 10 elderly widows. Age of participants ranged from 56 to 83 years (M = 71,4 years; SD = 3,07), length of the relationship with a partner ranged from 32 to 59 years (M = 46,9 years; SD = 8,6) and time elapsed since the loss ranged from 9 months to 10 years, 4 months (M = 47,5 months; SD = 11,26). Data were obtained by semi-structured interviews, aimed to explore more in-depth experiences of widowed participants. Consensual Qualitative Research was used to analyse the data. The data analysis resulted in 3 domains: Forms of continuing bonds in widows after the loss of a partner, Forms of rituals in widows after the loss of a partner, Positively and negatively perceived aspects of the relationship quality. Based on the obtained data, the typical case of experiencing continuing bonds to a partner in widowed women was described. The forms of continuing bonds are diverse, they can be experienced positively, ambivalently, or negatively. They may mean a continuation of various aspects of the pre-loss relationship, offering new opportunities for the relationship to change or progress after death. The results are interpreted and discussed in line with previous research findings.