Štúdia sa venuje vývoju štruktúry a judikatúry maďarského ústavného súdu v období od demokratickej tranzície až po súčasnosť. Jej prvá časť sa sústreďuje na prezentáciu modelu nominácie a výberu sudcov ústavného súdu v Maďarsku. Nasledujúca časť článku sa zaoberá aktuálnymi teoretickými a praktickými dilemami maďarského ústavného súdu, a to konkrétne vzťahu medzi normami medzinárodného, supranacionálneho a národného práva v novej judikatúre, potom problematikou výdobytkov
historickej ústavy a miestom starších rozhodnutí ústavného súdu v súčasnom právnom poriadku
v Maďarsku. and The paper focuses on the development of the structure and judgments of the Hungarian Constitutional Court between the period of democratic transition and present days. First part of paper concentrates on the model of selection and nomination of constitutional judges in Hungary. The following parts of the article deal with the current theoretical and practical dilemmas of the Hungarian Constitutional Court. Namely it focuses on the relationship between the international, supranational and national legal orders in the new judgements and the problem of achivements of the historical constitution and with the position of the old judgements of constitutional court in the current legal situation in Hungary.
Po krátkom úvode sa článok zaoberá terminologickými otázkami a potom klasifikuje rozličné formy medzinárodnej participácie na ústavodarnom procese. Táto participácia nie je totožná s jednoduchým vplyvom na ústavodarné procesy. Nasledovanie zahraničných modelov môže byť aj viac-menej dobrovoľné. Mnohé nové štáty Európy v 19. storočí napríklad nasledovali belgickú ústavu z roku 1831. Aj vplyv britských a francúzskych riešení bol intenzívny. Počas dlhého obdobia v 20. storočí bol zase typický
vplyv sovietskeho ústavného modelu. Aktívna medzinárodná alebo zahraničná právna a politická asistencia v ústavodarnom procese je úplne iná záležitosť.Vtiahnutie zahraničných a medzinárodných faktorov do tohto procesu môže byť priame alebo nepriame. Daná štúdia sa najprv zaoberá tzv. hard formami medzinárodnej právnej asistencie, potom zase jej miernejšími soft formami. Potom sa štúdia sústreďuje predovšetkým na vývoj v 20. storočí, ale krátko venuje pozornosť aj udalostiam z 19. storočia (budovanie nových štátov na Balkáne). V záverečnej časti je reč aj o podobe ústavnoprávnej asistencie v posledných rokoch Československa. and After short introduction the paper deals with terminological issues, then it classifies different forms of international participation in the constitution-making process. This participation is not identical with the simple impact of foreign models on the constitution-making. Drawing different levels of inspirations from foreign models is more or less voluntary.Many new countries in Europe in the 19th century followed the model of Belgian constitution from 1831. The impact of British and French solutions was very intensive as well. For a long period in the 20th century Soviet-Russian
constitutional model was highly influential . Active international legal and political assistance in constitution-making is a different matter. The involvement of international factors in these processes can be direct or indirect. The paper focuses first on the hard form, then on the soft form of international legal assistance.Although the paper concentrates on the development in the 20th century, it briefly covers the events of the 19th century (state-building in Balkan) as well. Final part of the paper focuses
on the process of (constitutional) legal assistance in the last years of Czechoslovakia.