Objectives. The aim of the study is to investigate reading comprehension and metacomprehension as they occur in preschool age in relation to sociocultural environment of the family, in comparison with traditional predictors of beginning reading acquisition represented by several indicators of phonological awareness. Participants and setting. A group of 327 preschool- age children from middle-SES families and 55 children from low-SES families were compared. Hypotheses. It was assumed that children from low-SES families would perform worse than children from middle-SES families namely in literacy tasks requiring specific social experience with reading, i.e. text comprehension and metacognitive monitoring. Statistical analysis. The differences between the groups were tested using independent samples t-tests, monitoring accuracy on the correct and incorrect answers using the chi-squared test and the relationship between monitoring accuracy and performance in the two text comprehension tasks using 2-way ANO VA. Results. Results showed that children from low- SES families demonstrated significantly lower overall performance in all literacy tasks, however, the group differences in text comprehension varied in relation to the task difficulty (complexity and the level of comprehension). Moreover, in metacognitive monitoring, children from low-SES families showed significantly higher tendency to underestimate their correct performance, indicating lower self-esteem. Study limitations. The main limitation of the study was the lack of information about everyday reading behaviour in children’s family environment. and Ciele. Cieľom štúdie je sledovanie porozumenia textu a jeho metakognitívneho monitoringu u detí predškolského veku v závislosti od sociokultúrnych podmienok rodinného prostredia, v porovnaní s klasickými prediktormi gramotnosti zastúpenými niekoľkými ukazovateľmi fonematického uvedomovania. Výskumná vzorka. Skupina 327 detí predškolského veku z bežných rodín sa porovnávala so skupinou 55 detí z rodín s nízkym sociálno-ekonomickým statusom. Hypotéza. Predpokladalo sa, že deti z nízkopríjmových rodín budú v porovnaní s referenčnou skupinou dosahovať horšie výsledky osobitne v ukazovateľoch gramotnosti vyžadujúcich bohaté skúsenosti s čítaním, t.j. porozumení textu a jeho metakognitívneho monitoringu. Štatistické analýzy. Rozdiely medzi skupinami boli testované t-testom pre nezávislé výbery, na analýzu presnosti monitoringu správnych a nesprávnych odpovedí bol použitý chí-kvadrát test a vzťah medzi presnosťou monitoringu a výkonom v dvoch úlohách na porozumenie textu sa testoval použitím 2-faktorovej ANO VA. Výsledky. Výsledky ukázali, že deti z nízkopríjmových rodín podávali signifikantne nižšie celkové výkony vo všetkých ukazovateľoch gramotnosti, pričom rozdiely medzi skupinami záviseli aj od charakteru a náročnosti úlohy. V metakognitívnom monitoringu vykazovali navyše štatisticky významne vyššiu tendenciu k podceňovaniu správnych výkonov, čo poukazuje na znížené sebahodnotenie týchto detí. Limity štúdie. Hlavným obmedzením štúdie je nedostatok informácií o každodenných čitateľských aktivitách v rodinách sledovaných detí.
Příspěvek Ondřeje Maňoura je ohlédnutím za mezinárodní konferencí k výročí 100 let od založení ČSR, která se uskutečnila v Praze ve dnech 30. až 31. května 2018., Ondřej Maňour., Rubrika: Konference, and Cizojazyčné resumé není.
The paper is based on a long-lasting research carried out among the members of Serbian ethnic/national minority in Hungary. The research focused on the topic of ethnic identity. This paper is an attempt to derive the actual concept of ethnic identity out of its results, together with the manner in which it is symbolized in the case of the observed group. The approach assumes that (eth-nic) identity is a socio-cultural construction, whereas the results are based on statements and behavior of the group members themselves - those who declare themselves as Serbs.