Search

Start Over Language Slovak Harvested from CDK Harvested from CDK Data provider National Medical Library/Národní lékařská knihovna Date 2016

3. Cievne plastiky a úpravy ciev u pacientov pri transplantácii obličiek v 10 ročnom sledovaní

Creator:
Zavacký, Peter, Beňa, Ľuboslav, Zavacká, Martina, and Frankovičová, Mária
Format:
print, text, and regular print
Type:
model:article, article, Text, and TEXT
Subject:
chronické selhání ledvin--chirurgie, transplantace ledvin--metody, cévní chirurgie--metody--využití, ledviny--chirurgie--krevní zásobení, retrospektivní studie, kohortové studie, pozorovací studie jako téma, biochemická analýza krve, výsledky a postupy - zhodnocení (zdravotní péče), analýza moči, kreatinin, chirurgie operační, dospělí, staří, lidé, lidé středního věku, and chirurgie plastická
Language:
Czech, Slovak, and English
Description:
Úvod: Cieľom štúdie bolo analyzovať výsledky činnosti transplantačného centra v Košiciach. Metódy: Do transplantačného programu boli zaradení pacienti v kritickom štádiu obličkového zlyhávania. Na transplantáciu obličky bolo indikovaných 457 pacientov. Z metodík bola použitá plastika tepny, našitie tepny samostatne a našitie na spoločnom terčíku. Transplantácia (Tx) obličky vyžaduje predovšetkým techniku cievnej anastomózy - chirurgického spojenia ciev. Výsledky: Transplantácie obličiek sa v Transplantačnom centre Košice realizujú od roku 1988. Plastiku tepny sme vykonali u 22,3 % (102) pacientov. Z toho tepny našité samostatne boli u 5,5 % (25). Na spoločnom terčíku ich bolo 9,4 % (43). V 7,4 % (34) bola plastika realizovaná ako implantácia pólových renálnych artérií do hlavného kmeňa. Záver: Transplantácia obličiek je život zachraňujúca metóda., Introduction: The aim of the study was to analyze own results from Transplant Center Kosice, Slovak Republic. Methods: In total 457 patients in the end-stage renal failure were included to the kidney transplant program. Following techniques were used: arterioplasty, individual renal artery anastomosis and multiple renal arteries anastomosed on a common patch. The kidney transplant (Tx) especially requires surgical technique of a vascular anastomosis. Results: Renal transplantation has been established in Transplant Center Kosice since 1988. The arterioplasty of renal artery was performed in 102 (22.3%) and individual artery anastomosis in 25 (5.5%) patients. Multiple artery anastomosis on the patch was done in 43 (9.4%) and implantation of pole renal arteries to the main trunk performed in 34 (7.4%) cases. Conclusion: Renal transplantation is a lifesaving method in end stage renal failure., and P. Zavacký, Ľ. Beňa, M. Zavacká, M. Frankovičová
Rights:
http://creativecommons.org/publicdomain/mark/1.0/ and policy:public

4. Farmakogenetika perorálnej antidiabetickej liečby

Creator:
Tkáč, Ivan
Format:
print, text, and regular print
Type:
model:article, article, Text, práce podpořená grantem, přehledy, and TEXT
Subject:
farmakogenetika, hypoglykemika--farmakologie, genotyp, diabetes mellitus--farmakoterapie--genetika, metformin, diabetes mellitus 2. typu--farmakoterapie--genetika, inhibitory dipeptidylpeptidázy 4--farmakologie, and lidé
Language:
Czech, Slovak, and English
Description:
Farmakogenetika je vedný odbor, ktorý skúma efekt jednotlivých liekov v závislosti od genotypu. V súčasnosti sú liečebné odporúčania pre liečbu niektorých monogenénových diabetov založené na genetickej diagnostike. Aj v oblasti farmakogenetiky perorálnych antidiabetík boli už publikované prvé štúdie, ktoré zistili asociácie jednotlivých génových variantov s liečebnou odozvou. Odozva na deriváty sulfonylurey bola signifikantne asociovaná s variantmi KCNJ11/ABCC8, TCF7L2 a CYP2C9. Odozva na liečbu metformínom bola asociovaná s variantmi génov ATM a SLC47A1. Odozva na liečbu glitazónmi bola asociovaná s variantom génu PPARG. Terapeutická odozva na liečbu gliptínmi bola asociovaná s variantmi génov TCF7L2 a CTRB1/2. Je možné očakávať, že v blízkej budúcnosti budú farmakogenetické poznatky využívané aj pri personalizácii liečby diabetu 2. typu., Pharmacogenetics is the study of how genes (individual genotypes) affect a person‘s response to drugs. At present, recommendations made about the treatment of some monogenic forms of diabetes are based on genetic diagnostics. The first studies in the field of pharmacogenetics of oral antidiabetics have now been published which have identified associations of individual genetic variants with response to treatment. The response to sulfonylurea derivatives was significantly associated with the variants KCNJ11/ABCC8, TCF7L2 and CYP2C9. The response to metformin treatment was associated with the genetic variants ATM and SLC47A1. The response to treatment with glitazones was associated with the genetic variant PPARG. The therapeutic response to the treatment with gliptins was associated with the genetic variants TCF7L2 and CTRB1/2. It may be expected that in the near future pharmacogenetic knowledge will also be used within personalized treatment of type 2 diabetes., and Ivan Tkáč
Rights:
http://creativecommons.org/publicdomain/mark/1.0/ and policy:public

5. Fekálna mikrobiálna terapia

Creator:
Šturdík, Igor, Hlavatý, Tibor, and Payer, Juraj
Format:
print, text, and regular print
Type:
model:article, article, Text, přehledy, and TEXT
Subject:
feces--mikrobiologie, odběr tkání a orgánů, gastrointestinální mikrobiom, dárci tkání, Crohnova nemoc--terapie, idiopatické střevní záněty--terapie, ulcerózní kolitida--terapie, and lidé
Language:
Czech, Slovak, and English
Description:
Fekálna mikrobiálna terapia (FMT) je liečebná metóda, pri ktorej sa prenesie fekálna mikroflóra chorému jedincovi od zdravého darcu, a tým sa obnoví normálne mikrobiálne zloženie čreva. V súčasnosti vzrastá záujem o využitie FMT pri liečbe rôznych chorôb, avšak neexistujú štandardné terapeutické protokoly. Postupy pri realizácii FMT sa líšia vo viacerých aspektoch, ako je výber darcu, príprava fekálnych materiálov, príprava príjemcu a spôsob aplikácie. FMT sa zdá byť najúspešnejšia v liečbe rekurentnej infekcie Clostridium difficile, randomizované kontrolované štúdie dokázali úspešnosť približne 90 %. Existujú aj obmedzené výsledky pre liečbu ulceróznej kolitídy, publikované boli malé série prípadov, ktorých výsledky však nie sú jednotné. Využitie FMT sa skúma aj v liečbe iných chorôb, pri ktorých je narušená črevná mikroflóra, ako sú napr. kardiovaskulárne, autoimunitné a metabolické ochorenia. Nateraz je pri FMT veľa nezodpovedaných otázok, a preto je nevyhnutný ďalší výskum v tejto oblasti., Fecal microbiota transplantation (FMT) is a therapeutic method, in which the fecal microflora from healthy donors is transmitted to the patient to restore the healthy microbial composition of the gut. In the recent years, there is a growing interest in the therapeutic potential of FMT in various diseases. The standard FMT protocols do not exist. Procedures of FMT vary in several aspects such as donor selection, preparation of fecal material, preparation of the recipient and administration way. FMT appears to be the most successful in the treatment of recurrent Clostridium difficile infection (CDI), randomized controlled studies reported 90 % success rate. There is a limited evidence for FMT as a treatment of ulcerative colitis. FMT has been also studied as treatment of diseases with impaired gut microbiota, such as cardiovascular, autoimmune and metabolic diseases. Many unanswered questions with regard to FMT remain and further research is needed., and Igor Šturdík, Tibor Hlavatý, Juraj Payer
Rights:
http://creativecommons.org/publicdomain/mark/1.0/ and policy:public

7. Klinická rekognícia spinálneho lipómu a chirurgické riešenie vlastného súboru

Creator:
Chochol, Ján, Smrek, Martin, Bartoň, P., Sýkora, Pavol, Kabát, M., Chochol, J., Dúbravová, Dana, Štefánková, E., Zábojníková, Lenka, Trnka, Ján, and Horn, František
Format:
print, text, and regular print
Type:
model:article, article, Text, and TEXT
Subject:
kojenec, lidé, mužské pohlaví, novorozenec, předškolní dítě, ženské pohlaví, retrospektivní studie, lipom--diagnóza--chirurgie--vrozené, nádory míchy--diagnóza--chirurgie--vrozené, lumbosakrální krajina, neurochirurgické výkony--metody, profylaktické chirurgické výkony--metody, výsledek terapie, spina bifida--chirurgie, defekty neurální trubice--chirurgie, cauda equina--chirurgie, neurogenní močový měchýř--diagnóza--etiologie--komplikace, urodynamika, inkontinence moči--diagnóza--etiologie--komplikace, pooperační komplikace, neurologické vyšetření, magnetická rezonanční tomografie, reoperace, spinální lipóm, neurologické deficity, and syndrom připoutané míchy
Language:
Czech, Slovak, and English
Description:
Cieľ: Priblížiť problematiku spinálneho lipómu. V súbore pacientov vyhodnotiť neurologický a urodynamický stav pred operáciou a po nej. Zhodnotiť výhody profylaktického výkonu, prípadne observácie pacienta. Súbor a metodika: Autori prezentujú v retrospektívnej štúdii súbor 25 pacientov so spinálnym lipómom v lumbosakrálnej oblasti. Pacienti boli vyšetrení na Klinike detskej chirurgie LF UK a DFNsP Bratislava za trojročné obdobie. Tento súbor bol štatisticky spracovaný, vyhodnotený po neurologickej a urodynamickej stránke a určený stav pred operácii a po nej. Výsledky: Náš súbor obsahuje 25 pacientov, z toho 14 dievčat a 11 chlapcov. Operovaných bolo 22 pacientov, 21 detí jedenkrát a jedna pacientka bola kvôli zhoršovaniu neurofunkcie operovaná trikrát. U dvoch pacientov sa pooperačne neurologicky stav zhoršil, u štyroch zlepšil, u šiestich úplne vymizol neurologický deficit, u šiestich zostal nález stacionárny a u štyroch asymptomatický. Po urologickej stránke bolo 11 pacientov asymptomatických, u šiestich pacientov sa nález zlepšil, u piatich zostal stacionárny a nezhoršil sa ani v jednom prípade. Záver: Spinálne lipómy sú kontroverznou skupinou vrodených ochorení chrbtice a miechy, vďaka rôznorodým možnostiam ich riešenia. U časti pacientov dochádza napriek chirurgickej intervencii k zhoršovaniu stavu. Uvedený súbor pacientov je malý na to, aby nás oprávňoval k jednoznačným záverom. Napriek tomu si myslíme, že u mladších detí je profylaktický výkon prínosom., Aim: To introduce the topic of spinal lipoma. To evaluate neurological and urodynamic status before and after surgery in a cohort of patients. To evaluate benefits of prophylactic performance or patient observation. Methods: Authors present a retrospective study pf a set of 25 patients with spinal lipoma in the lumbosacral region. The patients were examined at the Department of Paediatric Surgery at DFNsP Bratislava within three years. The data from the cohort were statistically processed and neurological and urodynamic states evaluated. Outcomes: Our set consisted of 25 patients, 14 girls and 11 boys. 22 patients had surgery. Twenty one children had one surgery, and one girl had three surgeries due to worsening of neurological function. Neurological status of two patients worsened and improved in four patients. Neurological deficit completely ceased in six patients, another six patients had no changes, and four patients remained asymptomatic. Urological status was asymptomatic in eleven patients, it improved in six and remained unchanged in five patients. Urological status did not worsen in any patient. Conclusion: Due to diverse treatment modalities available, spinal lipomas are a controversial group of congenital diseases of the spine and spinal cord. Despite a surgical intervention, the status of some patients deteriorates. Our set of patients is too small to conclude. Nevertheless, it seems that prophylactic intervention can be suggested to younger children. Key words: spina bifida – spinal lipoma – filum terminale – spinal cone tethered cord The authors declare they have no potential conflicts of interest concerning drugs, products, or services used in the study. The Editorial Board declares that the manuscript met the ICMJE “uniform requirements” for biomedical papers., and J. Chochol, M. Smrek, P. Bartoň, P. Sýkora, M. Kabát, J. Chochol, D. Dúbravová, E. Štefánková, L. Zábojníková, J. Trnka, F. Horn
Rights:
http://creativecommons.org/publicdomain/mark/1.0/ and policy:public

8. Korekcia biplanárnych zakrivení penisu u pacientov s Peyroneho chorobou. Popis modifikácie Egydiovej techniky s naložením sutúry priamo na materiál bovínneho perikardu

Creator:
Weibl, Peter and Herwig, Ralf
Format:
electronic, electronic resource, and remote
Type:
model:article, article, Text, and TEXT
Language:
Czech, English, and Slovak
Description:
Cieľom štúdie je analyzovať výsledky modifikovanej techniky podľa Egydia založenej na geometrických princípoch v skupine pacientov s biplanárnou kurvatúrou penisu na podklade Peyroneho choroby. Materiál a metódy: Z celkového súboru, 91 pacientov podstúpilo chirurgický zákrok pre s kurvatúru penisu v rozmedzí január 2012 a október 2015. Priemerný vek pacientov bol 51,5 rokov. Biplanárny nález deformity bol zaznamenaný u 19 pacientov. Deveť pacientov bolo vyselektovaných za účelom podrobnejšej analýzy, ktorí boli operovaní modifikovanou technikou podľa Egydia s použitím bovínneho perikardu (s následnou sutúrou naloženou priamo na materiál perikardu za účelom korekcie reziduálnej kurvatúry). Výsledky: Počas priemernej doby odsledovania 14 mesiacov (interval: 12–20 mesiacov) sme nezaznamenali žiadnu rejekciu implantátu. Minimálne reziduálne zakrivenie penisu (menej ako 15°) sme zaznamenali u dvoch pacientov, ktoré však nekompromitovalo sexuálnu funkciu pacienta (3/6 mesiacov po chirurgickom výkone). Takmer u všetkých pacientov bola zaznamenaná ideálna korekcia zakrivenia penisu peroperačne (s výnimkou jedného pacienta s reziduálnou kurvatúrou <15°, s následným nálezom vytvorenia hemató- mu v priestore nad implantovaným perikardom 6 mesiacov po primárnom zákroku, avšak nebola dôvodom celkovej nespokojnosti ). Záver: Napriek tomu, že sa nám podarilo dosiahnúť priaznivé výsledky, boli preukázané na veľmi malom súbore pacientov s biplanárnou deformitou penisu na podklade Peyroneho choroby. Dodatočná sutúra naložená priamo na materiál bovínneho perikardu neviedla k vyššiemu počtu komplikácií. Na základe predbežných výsledkov možno konštatovať, že uvedená modifikácia sa zdá byť bezpečnou metódou. Avšak sú potrebné ďalšie štúdie na väčšom súbore pacientov s dlhšou dobou sledovania., Aim: The objective of this study is to analyze the outcomes of the modified Egydio procedure based on geometric principles in the selected subset of patients with biplanar penile deformities based on Peyronie’s disease. Material and methods: A total of 91 patients with penile deformity underwent surgery between January 2012 and October 2015. The mean patient’s age was 51.5 years. A biplanar curvature was identified in 19 patients. Nine patients were eligible for the final analysis, who were operated with modified Egydio technique using bovine pericard graft (with additional suture placement directly on the graft in order to correct the remaining curvature). Results: After a median follow-up period of 14 months (range: 12–20 months), no rejection of the graft was observed. Minor residual curvature (less than 15°) that did not interfere with the sexual intercourse, was observed in 2 patients (3/6 months after the surgery). In almost all patients, the intraoperative artificial erection had shown a complete correction of the penile curvature (except for one with residual minor curvature <15, that resulted in haematoma over the pericard graft – 6 months after the primary operation). Mild glans hypoesthesia was reported by three patients. Although lasting for 6 months, it did not represent any cause of dissatisfaction. No new erectile dysfunction was observed. Conclusion: We have demonstrated favourable outcomes, however in a very small subset of patients with biplanar deformities caused by Peyronie’s disease. An additional suture placement directly on the pericard graft did not result in a higher complication rate. According to our preliminary results we presume, that our modification seems to be a safe procedure. Nevertheless, further studies tested on a larger patient’s scale with longer follow-up are needed., Peter Weibl, Ralf Herwig, and Literatura
Rights:
http://creativecommons.org/publicdomain/mark/1.0/ and policy:public

9. Krátkodobé výsledky minimálne invazívnej korekcie pectus excavatum u dospelých pacientov

Creator:
Lučenič, Martin, Janík, Miroslav, Juhos, Peter, and Garchar, A.
Format:
print, text, and regular print
Type:
model:article, article, Text, and TEXT
Subject:
hrudník vpáčený--chirurgie, retrospektivní studie, minimálně invazivní chirurgické výkony--metody--statistika a číselné údaje--využití, hrudní chirurgické výkony--metody--statistika a číselné údaje--využití, pooperační komplikace, výsledky a postupy - zhodnocení (zdravotní péče), mladiství, dospělí, ženské pohlaví, lidé, mužské pohlaví, lidé středního věku, mladý dospělý, and hospitalizace
Language:
Czech, Slovak, and English
Description:
Úvod: Pectus excavatum je najčastejšou vrodenou deformitou hrudnej steny. Postihuje približne jedného zo 400 až 1000 novorodencov. Operačná korekcia sa stala metódou voľby u pacientov, ktorí spĺňajú indikačné kritéria. Najčastejšie využívanými technikami sú modifikovaná Ravitchova korekcia (HMRR) a minimálne invazívna korekcia pectus excavatum (MIRPE), pričom druhá menovaná je považovaná za metódou voľby u detských pacientov. V dospelej populácii je otázka najvhodnejšej techniky predmetom diskusie v odborných kruhoch. Metódy: Autori práce retrospektívne vyhodnotili súbor 60 dospelých pacientov, ktorí absolvovali MIRPE v období od októbra 2010 do marca 2015. Preferovanou technikou na pracovisku autorov bola „short-bar“ technika s pravostrannou torakoskopickou asistenciou. Získané údaje vyhodnotili s pomocou štatistického softvéru SPSS? verzia 21.0.0 (IBM, USA). Platnosť hypotéz a potvrdenie štatisticky významných vzťahov overili štatistickými testami. Klinické a demografické premenné sme vyhodnotili Studentovým t-testom pre parametrické dáta a Mann- Whitneyovým U-testom pre dáta neparametrické. Závislosť kvalitatívnych znakov boli otestované po zadaní do kontingenčných tabuliek pomocou Pearsonovho χ2 testu dobrej zhody. Za hladinu štatistickej významnosti sme zvolili p&lt;0,05. Výsledky: V sledovanom období podstúpilo operačnú korekciu 45 mužov a 15 žien. Medián veku v súbore bol 24 rokov, bez štatisticky signifikantného rozdielu medzi mužmi (25 rokov) a ženami (23 rokov, p=0,368). Medián Hallerovho indexu v súbore bol 3,93, pričom mierne vyšší bol u ženských pacientov (p= 0,285). Asymetrická deformita bola prítomná u 20 pacientov (33 %), bez signifikantného rozdielu medzi pohlaviami (p=0,206). Medián dĺžky operačného výkonu v celom súbore pacientov bol 73 minút, pričom trvanie korekcie u mužov bolo mierne dlhšie (80 vs. 70 min, p=0,312). Dve dlahy sme implantovali 27 pacientom. Nezaznamenali sme pritom štatisticky signifikantný rozdiel medzi pohlaviami (p=0,454). Komplikácie boli prítomné u 15 pacientov (25 %), pričom sme nepotvrdili štatisticky signifikantný rozdiel podľa typu pohlavia (p=0,863), počtu implantovaných dláh (p=0,178) a tvaru deformity (p= 0,527). Najčastejšou komplikáciou boli recidivujúce ranové serómy u 6 pacientov (10 %). Medián pooperačnej hospitalizácie bol 5 dní, pričom sme nezaznamenali rozdiel medzi pohlaviami (p=0,653) a pacientami s rôznym počtom implantovaných dláh (p=0,600). Rehospitalizácia s potrebou ďaľšej chirurgickej intervencie bola indikovaná u 5 pacientov (8,3 %). Príčinou bola alergia na chróm (1×), ranová infekcia (1x) a recidivujúci seróm (3x) s potrebou V.A.C.? terapie (KCI, USA). Záver: MIRPE je možné ponúknuť ako bezpečnú a efektívnu techniku pri korekcii pectus excavatum v dospelej populácii aj na pracovisku bez predchádzajúcich skúseností s týmto výkonom u detských pacientov., Introduction: Pectus excavatum is the most common congenital chest wall deformity. Aproximatelly 1 out of 400 to 1000 newborns are affected by this diagnosis. Surgical correction is indicated in patients that fulfil the indication criteria. The highly modified Ravitch correction (HMRR) and minimally invasive pectus excavatum repair (MIRPE) are by far the most popular methods of correction. MIRPE has been established as the method of choice amongst children. Feasibility of the minimally invasive approach in the funnel chest correction in adult population still remains controversial. Methods: The authors present a retrospective analysis of adult patients treated by MIRPE in their institution. Sixty adult patients with pectus excavatum underwent MIRPE from October 2010 to March 2015. Various parameters were evaluated retrospectively. The effectiveness and safety of both techniques were evaluated with the use of statistical software SPSS? version 21.0 (IBM, USA). Data were evaluated using Student´s t-test or Mann-Whitney U-test for normally and non-normally distributed data, respectively. The comparison of categorical variables between the groups was evaluated by Pearson´s chi-square test. A p value of less than 0.05 was considered statistically significant. Results: 45 men and 15 women underwent MIRPE during the period. Median age in the group was 23 years without any statistically significant difference between males and females (p=0.386). Median Haller index was 3.93 and was slightly higher in women (p= 0.285). Asymmetric deformities were present in 20 patients (33.3%) without any statistically significant difference between the sexes (p=0.206). Median duration of the surgical correction was 73 minutes and was longer in males (p=0.312). Two bars were implanted in 27 patients with no significant difference between the sexes (p=0.454). Complication rate was 25% (15/60) without any significant difference based on the number of implanted bars (p=0.178), sex (p=0.863) or the presence of an asymmetric deformity (p=0.527). Wound seromas with 10% (6/60) were the most common complication. Median postoperative length of stay was 5 days without any significant difference between males and females (p=0.653) and patients with different number of bars implanted (p=0.600). The need for rehospitalisation and reoperation was indicated in 5 patients (8.3%). Allergy to chromium led to bar extraction in 1 patient and 4 patients were treated by V.A.C.? therapy (KCI, USA) because of wound abscess (1) and seroma (3). Conclusion: Minimally invasive pectus excavatum repair is an effective surgical technique for the treatment of pectus excavatum in adult patients. This technique can be learned and performed safely even without any former experience with this correction in children., and M. Lučenič, M. Janík, P. Juhos, A. Garchar
Rights:
http://creativecommons.org/publicdomain/mark/1.0/ and policy:public