a1_Ciele. Cieľom tejto kvalitatívne zameranej výskumnej štúdie bolo porozumenie subjektívneho prežívania budovania komunity a jeho popisu vo výpovediach účastníkov Community Building Workshop a Community Building Event (CBW/E) od východiskovej situácie rozhodnutia o účasti na workshope a životnej situácii v tom čase, cez najdôležitejšie momenty workshopu, až po prípadné zmeny u účastníkov v dôsledku tejto skúsenosti. Súbor a metódy. Účastníci z Veľkej Británie, Nemecka, USA a niekoľkí, ktorí neuviedli svoju národnosť, sa zúčastnili workshopov zorganizovaných vo Veľkej Británii a Nemecku a vyplnili sadu troch dotazníkov v anglickom jazyku tesne pred workshopom, tesne po workshope a tri mesiace po workshope. Analyzované boli údaje od 18 účastníkov. Hypotézy. Vzhľadom na to, že išlo o exploračne zameranú štúdiu, neboli vopred stanovené žiadne hypotézy. Analýza. Dáta boli analyzované prostredníctvom Konsenzuálneho kvalitatívneho výskumu (CQR), metódy komplexnej a dôkladnej kvalitatívnej analýzy, ktorá využíva konsenzuálny prístup. Výsledky. Participanti typicky prichádzali na workshop CBW/E s túžbou po osobnom raste, so záujmom o komunitu a jej úlohu v každodennom živote a tiež s nejakou aktuálne prežívanou osobnou záležitosťou. Jadro psychologického zážitku komunity tvorilo zdieľanie, ocenenie a autentickosť. U všetkých analyzovaných prípadoch (18) sa nachádzal pocit posilnenia (empowerment) ako dôsledok účasti na workshope CBW/E. Medzi ďalšie najčastejšie respondentmi výskumu uvádzané zmeny v dôsledku workshopu patrili väčšia schopnosť byť sám sebou, zvýšená sebaúčinnosť a sebaistota, dôvera a akceptácia, práca s vlastnými hranicami a aplikácia získaných poznatkov a zručností v živote., a2_Toto učenie sa u väčšiny participantov výskumu spájalo s prežívaním emocionálneho distresu. Obmedzenia výzkumu. Hlavným obmedzením výskumu bolo použitie písomných, a nie verbálnych výpovedí účastníkov, čo znižuje bohatstvo dát, ktoré môžu byť potenciálne získané od participantov., b1_Objectives. The goal of this qualitatively oriented research study was to understand subjective experience of building community as found in the accounts of Community Building Workshop and Community Building Event (CBW/E) attendants. Subjects and setting. Attendants (n=18) from United Kingdom, Germany, United States and a few with not stated nationality, took part in workshops organized in United Kingdom and Germany. The data were collected by questionnaires prior, at the end, and three months after the workshop. The questionnaire captured participant’s experiences of the enrolment to the workshop, the most important events in the workshop, and the changes perceived as a result of their experience of community building. Hypotheses. Because of the explorative character of the research study, there was no hypothesis stated beforehand. Analysis.T he data were analysed using the Consensual Qualitative Research (CQR) a method of comprehensive and rigorous qualitative analysis that uses consensual approach to analysis. Results. Participants typically came to the workshop CBW/E with the desire for personal growth, with the interest in community and its role in their everyday life. Sharing, appreciation and being authentic were the core elements of psychological sense of community for the participants. In all analysed cases (18), there was a feeling of empowerment mentioned as a consequence of attendance of the workshop. The most frequently cited changes in attendants lives were greater ability to be authentic, increased self-efficiency, enhanced confidence, trust and acceptance, work with own boundaries and application of an acquired learning and skills in one’s life. The learning was in the majority of our research cases connected with experiencing of some emotional distress. Study limitations., b2_The main limitation was the use of written rather than verbal accounts, which limits the richness of the data that can be gathered., Júlia Halamová, Ladislav Timuľák, Lucia Adamovová., and Obsahuje seznam literatury
Despite the growing number of statistical analyses of life-history data and a long tradition of biographical research, there is often no communication between these two streams of life-course research. It is possible to examine the life course quantitatively through life histories, which may be used to model synthetic biographies in order to reveal patterns in the timing and sequencing of life events, the durations of states between them, and the causal links between them. It is also possible to examine the life course qualitatively through life stories, e.g. biographical narratives, which reflect how persons understand, experience and attach meaning to events and states in their life. Through a quantitative analysis of life-history data we can describe and explain the morphology of particular events in the observed population, while a qualitative analysis of biographical narratives provides insight into people’s decision-making, perceptions of their options, and how they attach meanings to and experience events. This article summarizes the strengths and weaknesses of both approaches, explains in which sense they are connected or differentiated from each other, what data and analyses each perspective may utilize, and briefly introduces one type of mixed methods life course research that utilizes the complementarity of both approaches., Hana Hašková a Radka Dudová., and Obsahuje bibliografii
Úvod redakce je společný rovněž pro předchozí článek. Text byl publikován v časopisu Pokroky matematiky, fyziky a astronomie 5, 332-337 (1960). and Niels Bohr ; autorem úvodu je redakce.
Exploitation of quantum physics for information processing offers solutions to some tasks which cannot be solved in classical information science. An important example is the secure distribution of a cryptographic key via a quantum channel. Modern quantum-optic technologies find significant use in quantum communication and quantum information processing. In this paper we will review the principle of quantum key distribution, briefly mention security of real quantum cryptographic devices, side channels, and give examples of particular applications., Miloslav Dušek., and Obsahuje seznam literatury
Pojem nekonvenčné magnetické systémy zahŕňa širokú paletu materiálov, v ktorých možno pozorovať kvantové prejavy. Ide napríklad o supratekuté 3He, geometricky frustrované magnetiká, nízkorozmerné magnetické systémy atď. Oblasť kvantového magnetizmu predstavuje v súčasnosti živý, intenzívne sa rozvíjajúci smer výskumu zahrňujúci široké spektrum poznania počnúc od základného výskumu až po praktické aplikácie napr. v oblasti nanotechnológií. V základnom výskume dominuje snaha o pochopenie nových kvantových stavov, napr. rôznych typov tzv. spinových kvapalín, Boseho-Einsteinovej kondenzácie, kvantového tunelovania, kvantových kritických fázových prechodov, silne korelovaných systémov a pod. Kvantový magnetizmus so svojimi teoretickými predpoveďami a ich realizáciou v reálnom svete predstavuje vcelku finančne nenáročné "laboratórium kvantovej fyziky"., A. Orendáčová, M. Orendáč, A. Zorkovská a kol., and Obsahuje seznam literatury
Slovem chaos byl ve fyzice pojmenován obor, který se v rámci klasické mechaniky zabývá důsledky citlivé závislosti chování fyzikálních systémů na počátečních podmínkách, tedy tzv. efektem motýlích křídel. Jak ale popsat chaotické chování ve světě kvantových částic? Ukazuje se, že kvantová mechanika citlivou závislost na počátečních podmínkách nepřipouští, a navíc předpovídá podstatné potlačení chaosu i na makroskopické úrovni. Přesto se kvantové vlastnosti systémů, které jsou podle klasické mechaniky chaotické, zásadně liší od vlastností klasicky uspořádaných systémů. Studiem těchto otázek se zabývá obor označovaný jako kvantový chaos., Pavel Cejnar., Součástí obr. simulace stáčení magnetizace... na str. 267, and Obsahuje seznam literatury
Co víme o květeně Brna? S jakými údaji můžeme pracovat a jaká je metodika sběru floristických údajů? Těmito tématy se zabývá článek shrnující dosavadní poznání květeny města Brna., What do we know about flora in the city of Brno? Which data are available and which methods were used for floristic data sampling? These are the topicscovered in the summary of recent findings on the flora in the city of Brno., and Zdeňka Lososová, Kateřina Šumberová, Lubomír Tichý, Jiří Danihelka, Marie Vymazalová.