Článek se zabývá hledáním počátků pojmu právního státu od antiky do vrcholného středověku. Prezentuje koncepce pocházející z legislativních textů, právnické literatury i filozofických děl (zejména Platóna, Aristotela, Cicerona, ale i Jana ze Salisbury a Tomáše Akvinského) v tomto velmi dlouhém období, aby ukázal, že antice i středověku byla vlastní myšlenka omezení arbitrární vlády právem, jinými slovy vázanosti panovníka či „státu“ právními pravidly. V závěru pak upozorňuje na zásadní rozdíly mezi antickým a středověkým chápáním vztahu práva a „státu“ na straně jedné a moderním chápáním tohoto vztahu na straně druhé (jde především o to, že moderní době je vlastní odlišování práva od jiných normativních systémů jako je morálka či náboženství, což je antice a středověku cizí, cílem moderního práva je zajistit soužití uvnitř lidské společnosti, nikoli výchova ke ctnosti jako třeba v antice, moderní právo počítá s rovností mezi lidmi na rozdíl od antiky a středověku, smyslem ideje moderního právního státu je ochránit jedince jakožto nositele lidských práv před svévolí státu, což opět v antice a středověku chybí, když smyslem právních omezení moci politického společenství či jeho vládce je spíše zachovat stabilitu společenství). Zároveň se však zdůrazňuje to, že na mnohé antické a středověké myšlenky se navazuje i v moderní době, byť dochází k jejich reinterpretaci v odlišném společenském a politickém kontextu. and The main topic of this article is the genealogy of the concept of the rule of law since ancient times until the late Middle Ages. It presents conceptions originating from legislative texts, juridical literature and philosophical writings (especially of Plato, Aristotle, Cicero, John of Salisbury and Aquinas) in order to show that in ancient and medieval times it was firmly accepted that arbitrary power shall be limited by law, in other words the idea of binding character of law for the ruler or “state”. In conclusion it describes fundamental differences between ancient and medieval conceptions
of the rule of law on the one hand and modern conceptions (namely the modern difference between law, morality or religion, different goals of the modern state that lies no more in the education to virtue or in preparation for the eternal life and the fact that modern rule of law wants to protect an
individual as a subject of human rights against state power, while ancient or medieval conceptions of the rule of law rather wanted maintain the stability of society).However, the conclusion emphasizes that many ancient and medieval ideas concerning rule of law were influential even in modern times and have been reinterpreted in new contexts.
Výkon politickej moci má v dejinnom priereze viac, či menej intenzívne, ale porovnateľné účinky.Politická moc zvykne na človeka pôsobiť „psychotropne a návykovo“ tak, že v praxi tendujú počiny jej vykonávateľov k narúšaniu privátnej sféry adresátov verejnomocenského pôsobenia. Nie sú dnes väčšie pochybnosti o tom, že konštitučná demokracia je v súhrne schopná zabezpečiť a vynútiť ochranu privátnej sféry jednotlivca efektívnejšie ako nedemokratické režimy.Ale ak také účinky demokratická schéma ústavnej realizácie politickej moci vyvoláva, nie je to z dôvodu, že by bol proces realizácie práva v jej rámci hodnotovo neutrálny. Alebo inak, že by pojmové spojenie demokracie a právneho štátu eliminovalo požiadavky
na konkrétnu kvalitu obsahu realizácie verejnej moci. Predsa narúšaniu privátnej sféry jednotlivca nemusí byť formálne bazírovanie na princípe legality schopné osve zabrániť. Preto, že obsah regulačného rámca je tak, či onak politickým rezultátom. Pritom je princíp právnej istoty sťažňovým pilierom konštitučnej demokracie tak, že definuje jej povahu nevyhnutne, ale nie výlučne.Veď práve v tých prípadoch, v ktorých oprávnený decízor procedurálne perfektne zíde z takpovediac hodnotovo neutrálnej a odosobnenej cesty realizácie práva sa svojvôľa zvykne manifestovať zreteľne. Takpovediac preto, že tak ako v iných druhoch režimov je intersystémový presah právneho a politického zreteľný aj v konštitučnej demokracii.Ozrejmime. and Execution of political power has from the historical point of view more or less intensive but comparable effects. The political power is capable of affecting its possessors in a “psychotropic and/or addictive” way so they incline to interfere with the private sphere of those who are subjected to them. Nowadays there are no serious doubts that Constitutional Democracy is in comparison with non-democratic regimes able to ensure and enforce protection of individual privacy more effectively. But this is not because the process of realization of law in Constitutional Democracy is value-free. Neither it is due to the fact that conceptual link between Democracy and Rule of Law eliminates the requirements for particular quality of process of realization of political power. Indeed, formal insistence on the principle of legality in itself does not effectively prevent political interferences with private sphere of individuals because legal regulations themselves are just another results of a political process.Nevertheless the main pillar of Constitutional Democracy is the principle of legal certainty. That means – principle of legal certainty defines its nature necessarily but not wholly. Precisely in those cases willfulness manifests clearly in which authorized body is in a legally perfect procedure diverted from the path of “so called” value-free and depersonalized process of realization of law.Only “so called” because like in other types of regimes in the Constitutional Democracy is the intersystem overlap of legal and political sphere evident. Let us explain.
Reakciou spoločnosti na akty terorizmu dochádza k spochybneniu neotrasiteľného postavenia zásad a princípov právneho štátu. Po 11. septembri spoločnosť veľmi citlivo vníma bezpečnostné riziká spojené s leteckou prepravou. Autor príspevku sa zamýšľa nad zákonnými oprávneniami štátu zostreliť teroristami unesené lietadlo s nevinnými cestujúcimi na palube. Komparáciou nemeckej, poľskej a slovenskej
právnej úpravy a aplikáciou záverov a postrehov Spolkového ústavného súdu Nemecka a Ústavného súdu Poľska formuluje kritické závery spočívajúce v nesúhlase s akcentovaním bezpečnosti na úkor slobody, ako aj nesúhlase s kauzistickou rýchlou normotvorbou, ktorá bez dostatočnej predchádzajúcej evaluácie účinnosti vytvára len dojem eliminácie bezpečnostných rizík, no predstavuje spoľahlivý základ pre porušenie elementárnych pravidiel západnej právnej kultúry demokratických právnych štátov ako je napr. ochrana ľudskej dôstojnosti. Natíska sa však otázka, či je demokratický právny štát v sebaobrane proti terorizmu schopný dodržiavať princípy a hodnoty, na ktorých je postavený. Štát by ale nemal poľavovať
zo snahy, aby bol človek účelom a nie prostriedkom.Rovnako netreba zabúdať, že väčšia moc štátu, znamená väčší potenciál pre jej nesprávne použitie alebo zneužitie. and In response to acts of terrorism comes to the challenge of unshakeable principles of the rule of law. After 11 September the society is very sensitive to the security threats associated with air traffic. Author of the article examines legal powers of the state to shoot down an aircraft hijacked by terrorists with innocent passengers on board. Comparing German, Polish and Slovak legislation applying findings and observations of the Federal Constitutional court of Germany and the Constitutional Court of Poland formulates critical conclusion and disagreement with emphasis of security at the expense of freedom, as well as disagreement with casuistic law-making without adequate prior evaluation of the effectiveness. These legal measures create only impression of elimination of security risks but a reliable basis for the violation of elementary values of western democratic states such as
protection of human dignity. It is worth to consider the question, if state of rule of law in its self-defense against terrorism is able to follow the principles and values on which it is built.