Tento příspěvek se zaměřuje na vztah evropského a českého práva s ohledem na teorie ústavního pluralismu na základě judikatury Ústavního soudu České republiky. Jeho cílem je zjistit, do jaké míry je postup Ústavního soudu v souladu s teorií ústavního pluralismu Miguela Poiares Madura, respektive zjištění, zda je podle Ústavního soudu jeden právní řád nadřazen jinému, nebo ne. První část práce pojednává omožných přístupech ke vztahu vnitrostátního a evropského práva obecně. Poté následuje podrobnější popis Madurovy teorie. Ten se zaměřuje především na její východiska a rozbor základních pojmů, které tvoří podstatu této teorie.V dalších částech dochází k analyzování vybraných rozhodnutí Ústavního soudu České republiky týkajících se evropského práva na podkladě uvedené teorie, zejména na základě jejich tří principů: pluralismu, koherence a univerzality.Příspěvek se zaměřuje na otázky, které tvoří základ vztahu mezi evropským a českým právním řádem.Mezi tyto patří například otázky suverenity a přenosu pravomocí.Důležitou oblastí je také vztah Ústavního soudu ČR k Soudnímu dvoru Evropské unie a k jeho
evropským protějškům. and This contribution addresses the relationship between European and Czech law with regard to the theory of constitutional pluralism on the basis of the case law of the Constitutional Court of the Czech Republic. Its aim is to determine to what degree is approach of the Constitutional Court compatible with the Miguel Poiares Maduro’s theory of constitutional pluralism, respectively to determine whether the Constitutional Court considers that one legal order should prevail over another or not. The first section of the paper discusses the possible approaches to the relationship between national and European law generally followed by a more detailed description of Maduro’s theory. The description focused mainly on assumptions and analysis of the basic concepts that form the basis of this theory. In the next sections the selected decisions of the Czech Constitutional Court concerning European law are analyzed on the basis of the mentioned theory, in particular on the three basic principles: pluralism, coherence and universality. The contribution focuses on issues that form the basis of the relationship between European and Czech law. These issues include, for example, the questions of sovereignty and the transfer of powers. An important area is also the relationship between the Constitutional Court and the CJEU and also its relationship with his European counterparts.
V uvedenom článkom sa autor zamýšľa nad aktuálnym problémom legislatívy Slovenskej republiky, ktorý sa vyskytuje v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Konkrétne ide o zákonné nastavenie modelu fungovania inštitútu lekárskej služby prvej pomoci, ktoré analyzuje z pohľadu ústavnej konformity. Najskôr sa zameriava na ustanovenie § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z .z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto predpisom sa zakotvila povinnosť pre niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, v špecializačnom odbore pediatria a poskytovateľov, ktorí poskytujú špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť) vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom v prospech poskytovateľa lekárskej služby prvej pomoci. Predovšetkým autor uvažuje nad otázkou, či je ústavne vyhovujúce, ak zákon núti jedného podnikateľa vykonávať službu pre iného podnikateľa, pričom mu neposkytne primerané prostriedky na kompenzáciu zásahov do jeho základných práv. Následne upriamuje svoju pozornosť na judikatúrou Ústavných súdov vytvorený prostriedok kontroly ústavnosti právnych predpisov – test proporcionality. Postupne, skrz všetky časti tohto testu (podmienka vhodnosti, podmienka potrebnosti a posudzovanie závažnosti) podrobuje predmetné ustanovenie detailnému skúmaniu. Zisteniami, ku ktorým sa dostáva zohľadnením faktických poznatkov objavujúcich sa v praxi, dospieva k záveru o nemožnosti akceptovania súčasnej právnej úpravy. Neudržateľnosť legislatívneho status quo vidí najmä v nemožnosti uprednostnenia jednej ústavne chránenej hodnoty, ktorá popiera iné základné právo, bez možnosti jeho vyváženia inými prostriedkami v týchto vzťahoch. and In the published article, the author contemplates a current issue of the Slovak republic legislation, which can be found in the area of provision of health care. Particularly, this concerns a legal setup of a functioning model of the medical first aid concept, which he analyzes from the perspective of compliance with the Constitution. At first, he focuses on the provision of Section 79(1)(v) of the Act no. 578/2004 of the Collection of Laws on Healthcare Providers, Health Workers, Healthcare Professional Associations and on Amendment and Supplement to Certain Acts. This regulation laid down an obligation for certain health care providers (in the special field of general medicine, pediatrics and the providers, who provide special outpatient dental care) to perform medical first aid care according to a roster defined by a self-governing region in favor of the medical first aid provider. First and foremost, the author deals with an issue, whether it is in compliance with Constitution, if law forces one entrepreneur to provide service for another entrepreneur and at the same time it does not provide him with reasonable means to compensate for intrusions in his basic rights. Following that he focuses his attention on a measure to supervise constitutionality of legislation created by judicial decisions of Constitutional Courts – i.e. the proportionality test. He gradually subjects the said provision to a detailed analysis and takes it through all parts of this test (condition of suitability, condition of necessity and assessment of importance). By considering factual pieces of knowledge from practice he arrives at a conclusion that the current legislation cannot be accepted. He sees the indefensibility of the current legislative status quo in its impossibility to prefer one constitutionally protected value, which contradicts other basic right, without possibility of its balancing within these relations by other means.
Reakciou spoločnosti na akty terorizmu dochádza k spochybneniu neotrasiteľného postavenia zásad a princípov právneho štátu. Po 11. septembri spoločnosť veľmi citlivo vníma bezpečnostné riziká spojené s leteckou prepravou. Autor príspevku sa zamýšľa nad zákonnými oprávneniami štátu zostreliť teroristami unesené lietadlo s nevinnými cestujúcimi na palube. Komparáciou nemeckej, poľskej a slovenskej
právnej úpravy a aplikáciou záverov a postrehov Spolkového ústavného súdu Nemecka a Ústavného súdu Poľska formuluje kritické závery spočívajúce v nesúhlase s akcentovaním bezpečnosti na úkor slobody, ako aj nesúhlase s kauzistickou rýchlou normotvorbou, ktorá bez dostatočnej predchádzajúcej evaluácie účinnosti vytvára len dojem eliminácie bezpečnostných rizík, no predstavuje spoľahlivý základ pre porušenie elementárnych pravidiel západnej právnej kultúry demokratických právnych štátov ako je napr. ochrana ľudskej dôstojnosti. Natíska sa však otázka, či je demokratický právny štát v sebaobrane proti terorizmu schopný dodržiavať princípy a hodnoty, na ktorých je postavený. Štát by ale nemal poľavovať
zo snahy, aby bol človek účelom a nie prostriedkom.Rovnako netreba zabúdať, že väčšia moc štátu, znamená väčší potenciál pre jej nesprávne použitie alebo zneužitie. and In response to acts of terrorism comes to the challenge of unshakeable principles of the rule of law. After 11 September the society is very sensitive to the security threats associated with air traffic. Author of the article examines legal powers of the state to shoot down an aircraft hijacked by terrorists with innocent passengers on board. Comparing German, Polish and Slovak legislation applying findings and observations of the Federal Constitutional court of Germany and the Constitutional Court of Poland formulates critical conclusion and disagreement with emphasis of security at the expense of freedom, as well as disagreement with casuistic law-making without adequate prior evaluation of the effectiveness. These legal measures create only impression of elimination of security risks but a reliable basis for the violation of elementary values of western democratic states such as
protection of human dignity. It is worth to consider the question, if state of rule of law in its self-defense against terrorism is able to follow the principles and values on which it is built.
Tento článek se (mimo jiné) v souvislosti s relativně novým rozhodnutím Ústavního soudu, sp. zn. Pl. ÚS 52/04 ze dne 30. 11. 2010, jímž ÚS odmítl svou pravomoc řešit spor mezi Radou pro rozhlasové a televizní vysílání a Českým telekomunikačním úřadem, věnuje problematice, které správní úřady jsou ústředními správními úřady. Rozlišení správních úřadů ústředních a jiných má i praktický dopad, především právě při určení
pravomoci řešit kompetenční spor nebo pro proces rozhodování o řádném opravném prostředku (rozkladu namísto odvolání). Jako pojmová východiska autorka nejprve rozebírá terminologii správní orgán a správní úřad. Poté se věnuje formálnímu pojetí ústředních správních úřadů, uznávanému naukou a dosud uplatňovanému i v rozhodovací praxi Nejvyššího správního soudu, a následně Ústavním soudem nově formulovanému pojetí materiálnímu.V návaznosti na uvedené otázky organizace veřejné správy se autorka stručně věnuje také kategorii nezávislých správních úřadů, do níž bývá Rada pro rozhlasové a televizní vysílání tradičně zařazována. and The main focus of this article is set on identifying administrative authorities that are to be classified as central administrative authorities, especially in relation to the recent decision of the Constitutional Court Pl. ÚS 52/04, issued in November 30th, 2010, in which the court denied its jurisdiction over competence dispute between the Council for Radio and Television Broadcasting and the Czech Telecommunication Office. First, the author seeks to provide a conceptual foundation and deals with the Czech terminology referring to administrative bodies and administrative authorities. Then she comes forward with the formal conception of central administrative authorities as understood by academics and case law of the Supreme Administrative Court, and then with the new material conception as understood by the Constitutional Court. In the context of the above named issues of the organization of public administration the author also briefly deals with the category of independent administrative authorities where the Council for Radio and Television Broadcasting is usually included.
Pozadie: Článok sa zaoberá vybranými aspektmi ústretovosti českého zdravotníckeho systému z pohľadu slovenských imigrantov so zameraním na dostupnosť zdravotnej starostlivosti a komunikáciu medzi pacientom a lekárom. Metódy: Kvalitatívna štúdia bola realizovaná prostredníctvom rozhovorov u 20 Slovákov žijúcich v Českej republike. Výsledky: Najväčšie prekážky pri čerpaní zdravotnej starostlivosti vidia respondenti v nedostatočnom počte registračných miest u lekárov primárnej starostlivosti. Naopak respondenti boli spokojní s prístupom českých lekárov. Závery: Pravdepodobným dôvodom ťažkostí slovenských imigrantov pri registrácii u lekárov primárnej starostlivosti je pracovná preťaženosť lekárov., Background: The article deals with selected aspects of health system responsiveness from the perspective of Slovak immigrants in the Czech Republic. It focuses on access to health care and communication between patient and physician. Methods: A qualitative study was conducted through interviews with 20 Slovaks living in the Czech Republic. Results: The biggest obstacles to health care receiving consist, according to respondents, in inadequate number of registration places at primary care physicians. However, respondents were satisfied with physician`s approach in the Czech Republic. Conclusions: The probable reason for the difficulties of Slovak immigrants during registration at primary care physicians is the work overload of physicians in the Czech Republic., Jana Gabrielová, Iva Brabcová, and Literatura